Finanční predstavitelia krajín skupiny G20 uzavreli dvojdennú schôdzku v Paríži kompromisnou oklieštenou dohodou na tom, ako v globálnej ekonomike definovať a merať nerovnováhy, ktoré by mohli vyvolať ďalšiu finančnú krízu. Na záver schôdzky to oznámila jej hostiteľka, francúzska ministerka Christine Lagardeová. Ministrom financií a guvernérom centrálnych bánk najvýznamnejších ekonomík sa síce podarilo prehovoriť Čínu, aby súhlasila s oficiálnym sledovaním, niektorých ukazovateľov nerovnováh, pre odpor Pekingu však museli z ich zoznamu vyradiť devízové rezervy a reálny výmenný kurz.

G20 by tak z hľadiska nerovnováh mala z pôvodne navrhovaných ukazovateľov sledovať len bilanciu verejného sektora, teda rozpočtové deficity a štátne dlhy, a ďalej mieru úspor v súkromnom sektore. Devízové rezervy, ktoré má Čína najvyššie na svete, zo zoznamu vypadli a bežný účt platobnej bilancie sa spojil do vágnej formulácie s požiadavkou na sledovanie kurzu meny. G20 má podľa komuniké používať "vonkajšiu bilanciu zloženú z obchodnej bilancie, čistých príjmov z investícií a transferov a pritom brať do úvahy výmenný kurz, fiškálnu, menovú, prípadne inú politiku".

Na ďalšej schôdzke by sa G20 mala dohodnúť, pri akých úrovňach konkrétnych ukazovateľov sa nerovnováhy stávajú nebezpečnými. To však bude podľa dnešných vyjadrení účastníkov ešte ťažšie ako zhoda na zoznamu merítok.

Lagardeová označila rokovania, ktoré viedli vyjednávači celú noc a ministri od rána, za "otvorené a niekedy napäté". "Nebolo to jednoduché, boli tu evidentne rozdielne záujmy, boli sme však schopní zhodnúť sa na kompromise," povedala ministerka na záverečnej tlačovej konferencii.

Čína spolu s ďalšími novými ekonomickými mocnosťami - Brazíliou, Indiou a Ruskom - odmietala zaradiť medzi ukazovatele nerovnováh i kurz meny, pretože už dlho čelí kritike za jeho umelé nadhodnocovanie, ktoré ju zvýhodňuje v zahraničnom obchode. Čína má vysoké prebytky na bežnom účte, zatiaľ čo jej obchodné saldá v poslednom čase klesajú.

Dnešná dohoda je prvým postupným krokom k skutočnému riešeniu nerovnováh. Vlani USA navrhovali stanoviť pre deficity a prebytky platobnej bilancie konkrétne limity štyroch percent, ktorých dlhodobejšie prekračovanie by signalizovalo hrozbu. To síce väčšina ostatných štátov G20 odmietla, zhodli sa však na nutnosti najprv určiť, ktoré ukazovatele sa budú sledovať.

Na dnešný výsledok by G20 mala nadviazať stanovením konkrétnych hraníc, od ktorých sa budú hodnoty určených ukazovateľov považovať za nebezpečné pre globálnu nerovnováhu. To však bude zrejme ešte omnoho ťažšie, pretože G20 by potom mohla niektorých "hriešnikov" vyzývať na nápravu a odporúčať im, čo majú robiť, čo je pre svetové mocnosti pokorujúce.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble po schôdzke vyhlásil, že odmietne pripájať k indikátorom akékoľvek číselné ciele. Nemecko má na bežnom účte v pomere k výkonu ekonomiky ešte vyššie prebytky než Čína a pred schôdzkou odmietalo platobnú bilanciu zahrnúť do zoznamu sledovaných ukazovateľov.

Americký minister Timothy Geithner vyzdvihol otázku výmenných kurzov, ktorá je pre USA kľúčová. Podľa neho sa dospelo k "širokému konsenzu, že veľké ekonomiky, nielen Európa, Japonsko a USA, ale aj rozvíjajúce sa ekonomiky, musia umožniť, aby sa kurzy ich mien pohybovali v odpovedi na trhové sily". Poukázal na čínsky jüan a povedal, že k zníženiu nerovnováh musia prispieť všetky veľké krajiny.

Globálne nerovnováhy na čele s hlbokými obchodnými a platobnými deficitmi v USA a vysokými prebytkami v Číne prispeli k vzniku finančnej krízy rokov 2007 až 2009. Prebytky z Číny v USA znižovali dlhodobé úroky a sprostredkovane končila ich veľká časť na realitnom trhu, čo zvyšovalo ceny domov a ďalších investičných aktív na nereálne vysoké úrovne.

Ilustračné foto na titulke - SITA/AP