Čínsky prezident Si Ťin-pching naznačil, že prudké spomalenie ekonomického rastu a pretrvávajúce deflačné riziká vláda nebude tolerovať a urobil rad neobvyklých politických krokov, aby v druhej najväčšej ekonomike sveta podporil náladu.
V rozmedzí 24 hodín Čína oznámila zvýšenie celkového deficitu verejných financií najviac za posledných 30 rokov, predstavila balík štátnych dlhopisov, ktorý znamená odklon od tradičného modelu rastu, a prezident uskutočnil bezprecedentnú cestu do centrálnej banky, čím vyslal jasný signál o svojom zameraní na ekonomiku, uviedla agentúra Bloomberg.
Odhodlanie podporiť rast
Zvýšenie rozpočtu o jeden bilión jüanov (129 miliárd eur) a ochota prekročiť dlho dodržiavaný trojpercentný limit pomeru dlhu k HDP ukazujú odhodlanie Pekingu podporiť rast v budúcom roku a vyhnúť sa pocitu uspokojenia. A to aj po tom, čo priaznivé ekonomické údaje z tohto mesiaca priblížili vládu k jej päťpercentnému cieľu rastu HDP.
Analytici spoločnosti Shenwan Hongyuan Group uviedli, že nové opatrenia, ktoré prišli napriek prekvapujúcim údajom o HDP za tretí štvrťrok, môžu byť spôsobené tým, že politici uznávajú, že tlak na stabilizáciu rastu v budúcom roku vzrastie. Čínske akcie na podporné opatrenia reagovali pozitívne, aj keď obchodníci pochybujú, či je ich rast udržateľný.
Absorpcia dlhu
Čína sa potýka s dlhou realitnou krízou, problémami na trhu s dlhom lokálnych samospráv a hrozbou deflácie. Širší ukazovateľ inflačných tlakov v ekonomike, deflátor HDP, bol prvýkrát od roku 2015 dve štvrťroky po sebe záporný. To naznačuje, že ekonomika sa môže nachádzať v období deflácie, teda poklesu cien.
Rozhodnutie využiť bilanciu centrálnej vlády na emisiu dlhopisov za jeden bilión jüanov na stavebné projekty naznačuje odklon od predchádzajúceho čínskeho stimulačného modelu, ktorý sa spoliehal na miestne vlády. Tie však majú tento rok pre pokles trhu s nehnuteľnosťami ťažkosti s obsluhou existujúceho dlhu.
Podľa ekonómov investičnej banky Nomura tak môže byť Peking ochotnejší absorbovať viac dlhu, aby podporil rast.
Čína len zriedka upravuje rozpočet v polovici roka. V minulosti tak urobila napríklad v krízovom roku 2008, po zemetrasení v S'-čchuane a po ázijskej finančnej kríze koncom 90. rokov. Celkový načrtnutý deficit tri percentá by bol najvyšší od reformy zdieľania daní v roku 1994, uviedli analytici firmy Shenwan.
Podľa analýzy agentúry Bloomberg by rozpočtové zmeny mali zvýšiť vo štvrtom kvartáli rast HDP o 0,1 percentuálneho bodu a v budúcom roku o 0,5 percentuálneho bodu.
Konzervatívnosť balíka
Podporný balík však zostáva konzervatívny vo viacerých ohľadoch. Veľkosť podpory zodpovedá zhruba 0,8 percenta HDP. Jeho cieľom je podporiť rast a zároveň zabezpečiť, aby sa dlh dramaticky nezvyšoval. Podľa ekonómov umožní balík miestnym samosprávam udržať investície do infraštruktúry na súčasnom tempe, nie ich zrýchliť.
Tradičným znakom stimulačných opatrení je zameranie na stavebníctvo. Ekonómovia však vyzývajú Čínu, aby začala ponúkať stimuly viac zamerané na domácnosti. Tvrdí, že platby spotrebiteľom by mohli ekonomike poskytnúť väčší impulz ako investície do infraštruktúry.