Výdavky Číny na obranu a jej ambiciózny program modernizácie armády ostro sledujú nielen jej susedia, ale aj Washington, pretože naznačujú širšie strategické ciele Pekingu.
Pozor, popálite sa
Čínsky premiér Li Kche-čchiang na zasadnutí parlamentu povedal, že Peking nebude tolerovať žiadne snahy o samostatnosť Taiwanu a bude sa usilovať o zachovanie územnej celistvosti Číny.
Vo vzťahu k autonómnym územiam Macao a Hongkong bude podľa neho vláda „do bodky“ dodržiavať princíp „jedna krajina, dva systémy“.
Navýšenie rozpočtu na obranu podľa Reuters pravdepodobne posilní obavy Taiwanu ohľadom čínskych zámerov v čase, keď Peking na ostrove zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak samostatnosť vyhlási. Peking popudil zákon pripravovaný v Spojených štátoch, ktorého cieľom je zintenzívnenie oficiálnych stykov s Taiwanom.
Zákon čaká len na podpis prezidenta Donalda Trumpa. V piatok Čína Taiwanu podľa Reuters odkázala, že sa „popáli“, ak bude spoliehať na cudzincov. Čínske štátne médiá varovali pred hrozbou vojny.
Blízko k neobmedzenému vládcovi
Súčasný čínsky prezident Si Ťin-pching označil modernizáciu vojská za jednu z priorít vlády. Peking investuje okrem iného do stavby lietadlových lodí, raketových systémov či do stíhačiek s technológiou stealth, vďaka ktorej sú ťažko zistiteľné radarmi.
Tento rok majú výdavky na obranu podľa agentúry AP činiť v prepočte 173 miliárd dolárov. Diplomati citovaní Reuters však tvrdia, že skutočná suma vynaložená na obranu bude oveľa vyššia a časť z nej sa schová za civilné výdavky.
Modernizácia čínskej armády, ktorá má najviac vojakov na svete, vzbudzuje obavy susedných krajín, najmä pokiaľ ide o územné konflikty týkajúce sa Juhočínskeho mora.
Každoročné plenárne zasadnutie parlamentu potrvá do 20. marca. V nedeľu 11. marca bude rozhodovať o zmene ústavy, ktorá by prezidentovi Si Ťin-pching umožňovala vládnuť neobmedzene dlho.