Čína vstúpila do novej fázy globálnej expanzie. Jej technologické spoločnosti začali s výstavbou prevádzok v zahraničí. Chcú sa tak vyhnúť clám, ktoré zavádzajú Európa aj Severná Amerika, keďže Peking podľa nich poskytuje svojim výrobcom príliš štedré dotácie. Tí potom zaplavujú západné trhy lacným tovarom.

Občas sa v médiách objaví informácia o položení základného kameňa pre výrobný závod, ktorý bude chrliť elektromobily, batérie, elektrolyzéry na výrobu zeleného vodíka či solárne panely. Deje sa to na celom svete vrátane Španielska.

Tento trend odráža snahu Číny stať sa lídrom v sektore, v ktorom už má náskok pred svojimi konkurentmi vďaka technologickej kapacite a výrobnej sile. Chce sa dostať do všetkých kútov planéty, aby bola blízko kľúčových trhov. Expanzia, ktorá už nejaký čas prebieha, sa po pandémii zrýchlila. Je to súčasť stratégie Pekingu na podporu ekonomiky, ktorú zasiahlo prasknutie gigantickej bubliny s nehnuteľnosťami. Ak sa domáci dopyt v Číne nezotaví, zahraničné trhy budú pre tamojšie firmy kľúčové.

Priame zahraničné investície sú tiež odpoveďou Pekingu na rast obmedzení vo svete proti masívnemu a silne dotovanému čínskemu exportu. Clá na niektoré produkty z Číny už zaviedla Európska únia, USA a niekoľko ďalších krajín.

Expanzia čínskych spoločností do zámoria sa stala pre Peking nástrojom na obídenie ciel aj zbraňou na „geopolitický prienik“ s potenciálom prepracovať mapu aliancií. To je najmä prípad tzv. globálneho juhu.

Táto expanzia sľubuje otvorenie ďalšej kapitoly v ságe obchodných sporov Pekingu so Západom. Môže prerásť do obchodnej vojny, ak Donald Trump opäť vyhrá súboj o Biely dom.

„V Mexiku sa budujú veľké automobilové závody. V mnohých prípadoch vo vlastníctve Číny,“ varoval bývalý prezident v predvolebnej televíznej diskusii s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. „Budujú tieto obrovské závody a myslia si, že budú predávať svoje autá do Spojených štátov,“ dodal.

Druhá najväčšia svetová ekonomika sa stáva čistým exportérom kapitálu pri tzv. investíciách na „zelenej lúke“. Do polovice minulého desaťročia bola pritom dovozcom, ale v súčasnosti v zahraničí viac investuje, ako dostáva.

Elektromobily vedú toto ťaženie. Spoločnosť BYD, ktorá súperí s Teslou o titul najväčšieho výrobcu elektrických vozidiel na svete, dokončuje závod v Maďarsku. Potvrdila svoj zámer postaviť ďalšiu továreň v Mexiku. Má tiež v úmysle začať s výrobou v Brazílii. BYD tento rok v júni otvorila továreň v Uzbekistane a ďalšiu v júli v Thajsku. Nasledujú ju ďalšie čínske automobilky.

EÚ sa stala jedným z ich hlavných cieľov. Čína chce byť prítomná na jednom z najväčších trhov planéty. Podľa správy Mercator Institute for China Studies (MERICS) investície určené pre celý hodnotový reťazec elektrických áut na tzv. starom kontinente už dosiahli takmer päť miliárd eur, čo predstavuje nárast o 61 % v porovnaní s v predchádzajúcim rokom.

Ďalšie dôležité správy

JB 1 Peking - Čínsky prezident Si Ťin-pching (vľavo) kráča so svojím vietnamským náprotivkom To Lamom počas prehliadky čestnej stráže pred ich stretnutím v Pekingu 19. augusta 2024. FOTO TASR/AP 

Chinese President Xi Jinping, left, walks next to Vietnam's President To Lam as they pass by the honor guard during a welcome ceremony at the Great Hall of the People in Beijing Monday, Aug. 19, 2024. (Andres Martinez Casares/Pool Photo via AP)
Neprehliadnite

Nová výroba v stredoeurópskom regióne pod čínskou taktovkou. Viac investícií aj závislosti