Špecialisti z južnej Ázie v Číne zapájajú svojich zahraničných kolegov do presadzovania pozície Pekingu na nepravdepodobnom mieste: v Afganistane. V marci Čína zvolala štyri súkromné dialógy a jednu medzinárodnú neverejnú konferenciu s cieľom pripraviť pôdu pre aktivity Číny v povojnovom Afganistane. Téme sa venuje spravodajský server Asia Times.
Autorka článku Yun Sunová zo Stimsonovho centra vo Washingtone si kladie otázku, čo chce vlastne Čína v Afganistane a aké ústupky sú ochotní urobiť čínski lídri, aby dosiahli svoje ciele.
Diplomatická príležitosť
Mnohí v Číne totiž vnímajú Afganistan - po tom, čo tam neuspeli Spojené štáty - ako diplomatickú príležitosť. „Neslávny" ústup Američanov z krajiny vlani v auguste viedol čínsku politiku k tomu, aby sa na Afganistan pozerala ako na príležitosť ukázať „vyšší model“ stabilizácie a povojnovej obnovy, uviedla Sunová.
Čína, podporovaná touto myšlienkou, podľa analytičky vynakladá bezprecedentné úsilie na získanie regionálnej podpory pre konsenzus, spoločnú agendu a akčný plán pre budúcnosť Afganistanu.
Čína chce viac
„Angažovanosť Číny v Afganistane je však poháňaná niečím väčším, než len túžbou uspieť tam, kde to USA nedokázali. V rámci širšieho juhoázijského regiónu Čína vníma angažovanosť v Afganistane ako príležitosť zabezpečiť sa proti politickým nepokojom v Pakistane a Mjanmarsku, problémom s financovaním v Nepále a na Srí Lanke a novým diplomatickým tlakom zo strany USA v Bangladéši," konštatovala Sunová.
Hoci Čína podľa nej oficiálne neuznala afganskú vládu vedenú islamistickým hnutím Taliban, kroky Pekingu ukazujú, že je napriek tomu pripravený obchodovať s Kábulom.
Pripomenula, že počas marcových stretnutí dostal minister zahraničných vecí Talibanu Amír Chán Muttakí rovnaké postavenie ako ostatní zúčastnení ministri zahraničných vecí z Ruska, Pakistanu a iných krajín. Medzitým juhoázijskí špecialisti čínskej vlády verejne označili Taliban za „de facto funkčnú vládu krajiny“ a „legitímneho zástupcu afganského ľudu“.
Podmienky pre Taliban
Zdá sa však, že Čína má isté podmienky na úplné diplomatické uznanie vlády Talibanu, pokračovala analytička.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I 1. apríla totiž povedal, že „Afganistan by sa nemal stať neúspešnou krajinou“ a že si zaslúži „miesto medzi rodinou národov“. Dodal však: „S dôraznejšími reakciami na obavy všetkých strán dosiahneme diplomatické uznanie afganskej vlády. Dúfame, že (vláda Talibanu) môže napochodovať týmto správnym smerom a vyvinúť konkrétne úsilie."
Wangovo vyhlásenie podľa Sunovej naznačuje, že hoci Čína v zásade nie je proti diplomatickému uznaniu, neponúkne ho, kým nebude splnených niekoľko podmienok. Pravdepodobne ide o národné zmierenie, vytvorenie inkluzívnejšej vlády, záruky zamestnanosti a vzdelávania pre ženy a deti a záväzok bojovať proti terorizmu.
Napriek tomu Čína nečaká, kým vláda Talibanu začne konať. Čína spolu s Iránom, Pakistanom, Ruskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom sa 31. marca dohodli na balíku 72 rozvojových záväzkov v šiestich širokých kategóriách: humanitárna pomoc, konektivita, ekonomika a obchod, poľnohospodárstvo, energetika a budovanie kapacít.
Niektoré zo záväzkov nie sú nové ako napríklad poskytovanie humanitárnej pomoci, zatiaľ čo iné sú skôr pozíciami ako projektmi. Existujú však konkrétne návrhy, ktoré by zvýšili hospodársky potenciál Afganistanu, ak by sa v plnej miere realizovali, vysvetlila analytička.
Viacero projektov
Napríklad iránsky sľub dokončiť a predĺžiť železnicu Cháf-Herát by spojil krajinu so strednou Áziou cez Mazár-e Šaríf, zatiaľ čo záväzok Pakistanu dokončiť cestný projekt Torcham-Džalalabad by znovu zaviedol autobusovú dopravu medzi Pakistanom a Afganistanom. Existujú aj záväzky týkajúce sa energetických iniciatív, ako je nadnárodný plynovod (Turkménsko-Afganistan-Pakistan-India) a prenosová sústava Puli Chumrí-Surchan, teda dodávky elektriny z Uzbekistanu do Afganistanu.
Čo však v zozname chýba, poznamenala Sunová, sú časové harmonogramy. Ani prísľub zvýšiť „dodávku humanitárnej pomoci“ nenaznačuje kvantitu a kvalitu toho, čo bude dodané. „Takže hoci je pôsobivé, že Čína presvedčila susedov Afganistanu, aby sa zaviazali obnoviť krajinu po dvoch desaťročiach vojny, nedostatok termínov vyvoláva otázky o prípadnej implementácii," uviedla.
Podľa nej sa však zdá, že nič z toho Pekingu neprekáža. Ako sa uvádza v dohode z 31. marca, „Čína podporuje svoje podniky pri investovaní a zakladaní podnikania v Afganistane, keď to bezpečnostná situácia dovolí, a pri obnovení projektov, akými sú medená baňa Ajnak a ropné pole Amudarja".
Vyhlásenie tiež objasnilo, že „Čína podporuje svoje podniky, aby pomohli Afganistanu zlepšiť jeho mobilnú sieť a preskúmať a rozvíjať nerastné zdroje“. To v podstate predstavuje zelenú pre návrat čínskych spoločností do Afganistanu, poznamenala Sunová.
Prínosy prevažujú nad rizikami
Podľa nej mnohí čínski a zahraniční pozorovatelia očakávali, že Čína bude v Afganistane postupovať opatrne. Teraz sa však zdá, že Peking dospel k záveru, že prínosy opatrení prevažujú nad rizikami.
„Ak zostane bezpečnostná situácia v Afganistane stabilná, mali by sme očakávať, že sa do krajiny čoskoro vrátia čínske spoločnosti. Je zrejmé, že Peking je pripravený viesť globálne úsilie o opätovné zapojenie sa do Afganistanu. Úroveň záujmu a zdrojov vyčlenených na diplomatické úsilie v Afganistane je v modernej histórii Číny bezprecedentná. Hoci súperenie s USA je jasným motivátorom, Čína chce tiež poskytnúť pozitívny príklad svojho prístupu k povojnovej hospodárskej obnove," doplnila Sunová.
Analytička na záver uviedla, že ak bude Taliban vnímavý, angažovanosť Číny v Afganistane bude podľa všetkých očakávaní len rásť.
Ďalšie dôležité správy
