Aby sa Číňania dokázali odstrihnúť od dovážanej ropy a plynu, naliali veľké peniaze do veternej a solárnej energie. Volia však aj jednu z najudržateľnejších foriem neobnoviteľnej energie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Čína za posledné desaťročie vybudovala 55 nových jadrových reaktorov. Ani tam to nekončí, cieľom je každý rok nainštalovať šesť až osem ďalších, uvádza The Economist.
Aktuálne má Čína vo výstavbe 22 jadrových reaktorov, oveľa viac ako ktorákoľvek iná krajina. Rast jadrovej energie sa v západných krajinách zastavil z viacerých dôvodov. Reaktory si vyžadujú veľké počiatočné investície a ich výstavba trvá roky. Čína však uľahčila cestu jadrovej energii tým, že štátom vlastneným energetickým spoločnostiam poskytla lacné pôžičky, ako aj pozemky a licencie. Dodávatelia jadrovej energie dostávajú dotácie známe ako výkupné ceny. To všetko znížilo cenu jadrovej energie v Číne na približne 70 dolárov za megawatthodinu v porovnaní so 105 dolármi v USA a 160 dolármi v Európskej únii.
Ani Čína však nie je imúnna voči obavám o bezpečnosť, ktoré mnohých na Západe odrádzajú od jadrovej energie. Po katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 Čína dočasne pozastavila svoj program výstavby reaktorov. Ak má postupne vyradiť uhlie a stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2060, bude potrebovať spoľahlivý zdroj energie. Vietor a slnko sú na to menej vhodné, pretože závisia od spolupráce prírody. Ale jadro nie. Väčšina reaktorov sa nachádza na pobreží v blízkosti veľkých populačných centier, na rozdiel od veterných a solárnych projektov, ktoré sú obrovskou výzvou z hľadiska prenosu energie na veľké vzdialenosti.
Viacero čínskych vedcov a inžinierov zároveň pracuje na novom projekte – vývoji jadrovej fúzie. Fúzne reaktory nepotrebujú urán a produkujú oveľa menej rádioaktívneho odpadu ako klasické reaktory.
Ďalšie dôležité správy
