Čínsky premiér Wen Ťia-pao patrí k najpopulárnejším politikom v krajine. Veľkú obľubu si získal po prírodných katastrofách v roku 2008, keď okamžite priletel do zemetrasením a snehovou kalamitou postihnutých regiónov a pred kamerami sa zapojil do záchranárskych prác. Číňania ho však milujú aj pre zdôrazňovanie svojich skromných rodinných koreňov a pocit, že má k nim blízko. S tým však môže byť koniec.
Americký denník New York Times odhalil na základe firemných záznamov z rokov 1992 až 2012, že jeho príbuzní disponujú obrovským majetkom v hodnote najmenej 2,7 miliardy dolárov (približne dve miliardy eur). Premiér mal väčšinu z neho nahonobiť počas desaťročného pôsobenia vo funkcii a rozdeliť ho medzi členov svojej rodiny.
Článok komunistickú krajinu natoľko rozhneval, že expresne zablokovala prístup na portál denníka v angličtine i v čínštine, ako aj kontá Wenovej ženy a detí na Twitteri. Podľa informácií New York Times začal majetok členov rodiny prudko rásť, už keď sa stal Wen vicepremiérom v roku 1998 a následne od roku 2003, keď zasadol na stoličku predsedu vlády. Väčšinu bohatstva má na seba napísaná jeho 90-ročná matka, súrodenci a deti.
Denník uvádza, že majetok je medzi príbuznými dômyselne rozdelený a je ťažké vypátrať vzťahy medzi nimi. V mnohých prípadoch boli aj mená rodinných príslušníkov skryté za inými investormi, priateľmi, kolegami z práce či obchodnými partnermi. Premiérovo meno sa v žiadnom z dokumentov vôbec nenachádza.
Spoločnosti, v ktorých mali príbuzní svoje podiely, dokázali ťažiť aj z priazne štátu. V rýchlo rastúcej ekonomike dostávali na rozdiel od iných rôzne dotácie. Rodina a známi Wena napríklad údajne držia akcie v jednom z najväčších poisťovacích domov na svete Ping An Insurance Group v hodnote až 2,2 miliardy dolárov.
Len Wenova matka ich pred piatimi rokmi nakúpila za 120 miliónov dolárov. Napísané boli na holdingovú spoločnosť Taihong, registrovanú v rodnom meste premiéra Tchien-ťin. Poisťovňa sa pre americký denník vyjadrila, že "nemá možnosť overovať si pozadie subjektov, ktoré kupujú jej akcie a skúmať ich zámery".
Podiely majú členovia Wenovej rodiny aj vo viacerých bankách, telekomunikačných spoločnostiach či klenotníctvach. Vlastnia aj časť stavebnej spoločnosti, ktorá dostala zákazky na viaceré štadióny počas Olympijských hier v Pekingu v roku 2008, vrátane známeho "Vtáčieho hniezda". New York Times pripomína, že Wen má moc ovplyvniť investície strategických podnikov, v ktorých má rodina taktiež podiely.
"Premiérov mladší brat napríklad ovláda spoločnosť, ktorá dostala od vlády dotácie a zákazky za 30 miliónov dolárov na spracovanie odpadových vôd a likvidáciu nemocničného odpadu vo viacerých veľkých mestách. Zmluvy boli podpísané po tom, čo Wen nariadil prísnejšie predpisy na nakladanie s nemocničným odpadom po vypuknutí epidémie SARS v roku 2003," vysvetľuje denník spôsob, akým premiér pomáhal "svojim" firmám.
Denník informoval o svojich zisteniach čínsku vládu a požiadal ju o vyjadrenie. Nedočkal sa ho od ministerstva zahraničia, reagovať odmietla aj premiérova rodina. Súkromné informácie o čínskych lídroch sa snaží vláda dlhodobo udržať čo najďalej od verejnosti a sú považované za štátne tajomstvo. Denník podľa slov svojho hovorcu dúfa, že Čína obnoví prístup na jeho stránky čo najskôr.
Zdroj: Wen Ťia-pao
Čínsky premiér Wen Ťia-pao
Foto - SITA / AP
