Bezmála dvetisíc rokov, do začiatku 19. storočia, bola Čína svetovou ekonomikou číslo jeden. Teraz si „iba“ berie svoju pozíciu späť. Západ si vypestoval pocit politickej a obchodnej nadradenosti nad Východom. Pritom presne táto vlastnosť kedysi poslala Čínu ku dnu. Zaplatila za ňu biedou a došla až k revolúcii. Že by si týmto musel teraz prejsť aj Západ?
Ale po poriadku...
V novembri som si dal rande s Čínou. Pozvali ma na konferenciu do Changchunu na severovýchode krajiny. Tu sa vyrobilo prvé čínske auto a kamión. V súčasnosti z tunajších závodov vychádzajú značky ako Audi, Volkswagen alebo Toyota.
Viete, čo sa hovorí v Číne? Eurozóna je na tom tak nejako priemerne. Je to tam s ekonomikou horšie ako minulý týždeň, ale stále lepšie ako budúci. Tento fórik mi v tamojšej kaviarni predhadzovali čínski kolegovia.
Spoločne sme si prezerali knihu profesora histórie na Harvarde Nialla Fergusona. Ten píše, že priemerný Američan zarobí viac ako 44-tisíc dolárov ročne. Napriek bohatstvu ľudí, ako je Robin Li (95. najbohatší človek na planéte podľa Forbesu) alebo Liang Wengen (114. miesto), musí priemerný Číňan vyžiť s necelými dvoma tisíckami dolárov. Prečo by mal požičiavať peniaze Američanovi, ktorý je 22-krát bohatší?
Pokiaľ Západ nezmení myslenie, Východ mu ďalej zoberie trhové podiely a tým aj prosperitu na nasledujúce desiatky, ba možno stovky rokov. Je azda jasné, že čo môžu politici v roku 2012 urobiť najlepšie, je nemotať sa podnikom do práce (žiadne podpory, ale ani žiadne zvyšovanie daní), nekomplikovať im ten boj s Čínou, ale vyriešiť problém dlhovej krízy eurozóny.
Ako?
Štátnici by si mali povedať: 1. Status quo alebo 2. Spojené štáty európske alebo 3. Rozpad eurozóny. Túto víziu chcem počuť natvrdo –čo si z tohto vyberú.
Scenár status quo by znamenal, že problém s dlhmi sa bude „riešiť“ novými dlhmi. Štruktúra a chod ekonomík však zostanú v starých koľajach. Za rok, dva, tri sa problém zopakuje. Ak bude mať klub šťastie, budú ešte na výber dva zvyšné scenáre. Ak nie, upadne Grécko, Portugalsko a možno i celá eurozóna do dlhotrvajúcej recesie a krízy, pretože im Ázia vezme trhové podiely na medzinárodnom obchode. A potom to možno za politikov vyrieši nejaká revolúcia...
Kľúčom k druhému scenáru, k vízii Spojených štátov európskych, je spoločné ministerstvo financií, spoločná europokladnica a spoločné eurodlhopisy. Nemecko je však zatiaľ proti. Preto sa tento scenár vetví na dvoch možnostiach: Nemecko názor zmení alebo nezmení.
Ak zmení, pôjde sa smerom k federalizácii. Vzniknú Spojené štáty európske – v tom lepšom prípade. Alebo niečo autoritatívnejšie a centralizovanejšie, čo teraz ani nedokážeme domyslieť. Z Bruselu a Berlína budú riadené dane i hlavné výdavky. Za národné parlamenty o tom rozhodnú úradníci.
A keď nezmenia?
Ak Nemci názor nezmenia, budú proti spoločným dlhopisom, potom tento druhý scenár nepovedie k vyriešeniu situácie.
Tretia vízia je rozpad eurozóny. Sú dve možnosti, ako sa klub môže rozpadnúť. Vystúpi silný člen, teda Nemecko, alebo vystúpia tí slabí, Grécko, Portugalsko... Ak odídu Nemci, riskovali by prudké posilnenie novej meny, čo by im zbrzdilo export a aj Nemecku by hrozila hlbšia recesia. A potom, kto by chcel zostať v klube s Grékmi? Táto alternatíva by nemala víťaza.
Ak by odišli slabí, pomohlo by im to. Ich podniky by dostali povzbudzujúci kopanec v podobe slabšieho kurzu novej domácej meny, ktorý by podporil export. Grécke banky by však skrachovali, všetci by z nich chceli so svojimi eurovkladmi utiecť. Báli by sa, akáže to mena pochybnej hodnoty im vylezie z bankomatu.
Kam s daňami
Euro v tomto scenári môže samo osebe prežiť – napríklad v Nemecku, Rakúsku, Holandsku. Čisto pragmaticky preto, že je v ňom investované veľké bohatstvo. No eurozóna – ako ju poznáme dnes – bude pochovaná. Nový, zúžený klub sa potom možno pokúsi o scenár číslo dva, o federalizáciu.
Každý z týchto scenárov má enormné náklady. Preto treba vybrať najlepší scenár z troch zlých. Preferujem scenár číslo tri, čiže odchod Grécka, Portugalska, teda tých slabých z eurozóny. Som zvedavý, čo si vyberiete vy.
V každom prípade by ste mali na Slovensku v roku 2012 viac šetriť, aby vám zostalo na náklady rozpadu eurozóny. Alebo sa začnite memorovať Wilhelmstraße 97, Berlín. Možno tam raz budete posielať daňové priznanie. Ak si nevyberiete ani jeden z týchto variantov, pôjdete v duchu status quo, budete Čínou naporciovaní ako chrumkavé kačice...
Autor je analytik Raiffeisenbank, a.s., Praha.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Profimedia.cz
