Ryby sa totiž môžu dostávať ku konzumentovi na tanier kontaminované. A neplatí to iba o kusoch pochádzajúcich z fariem, kde žijú v neprirodzených podmienkach s nedostatkom pohybu, kŕmené granulami a rybou múčkou, pričom odolnosť voči chorobám im je zvyšovaná antibiotikami.

Prémiovejším druhom sa stali ryby pochádzajúce z rybolovu. Aj tieto však obsahujú škodlivé látky, obzvlášť ťažké kovy.

Podľa nedávno zverejnenej štúdie sa obsah ortuti v oceánoch za 150 rokov, teda od čias priemyselnej revolúcie, vplyvom ľudskej aktivity až strojnásobil. Číslo je podstatne vyššie, než sa doteraz predpokladalo a vedci dúfajú, že nové dáta zvýšia povedomie o následkoch kontaminácie životného prostredia ortuťou.

Podľa americkej vládnej agentúry na ochranu životného prostredia United States Environmental Protection Agency (EPA) sa do prostredia každoročne dostáva od 5-tisíc do 8-tisíc ton ortuti. Uvoľňuje sa buď prirodzene, napríklad pri sopečných erupciách, alebo antropogénne, teda ľudskou aktivitou. Najčastejšie sa tak deje pri ťažbe zlata, spaľovaním uhlia a pri ďalších priemyselných procesoch.

Trikrát toľko ortuti v oceánoch i v rybách

Zverejneniu štúdie v časopise Nature predchádzal dlhodobý výskum vedcov. Počas ôsmich rokov uskutočnili na dvanástich expedíciách do Atlantiku, Pacifiku a Severného a Južného ľadového oceána merania s cieľom zistiť znečistenie ortuťou vo vodách svetových oceánov. Prišli na to, že najväčšia koncentrácia ortuti je v hĺbkach do sto metrov, za posledných 150 rokov sa tam takmer strojnásobila. S narastajúcou hĺbkou sú rozdiely čím ďalej, tým menšie. Najviac znečistená je tak vrstva, v ktorej je morský život najbohatší a pozdĺž pevninského šelfu aj najviac vylovovaný.

Tím vedcov na čele s biochemikom a oceánografom Carlom Lamborgom dospel záveru, že väčšina rýb po celom svete bude taktiež obsahovať minimálne trikrát toľko ortuti, ako tomu bolo pred 150 rokmi.

Spaľovaním aj iných fosílnych palív sa ortuť uvoľňuje do vzduchu, kde v dažďových mrakoch môže prekonávať veľké vzdialenosti. Po daždi sa usádza na zemi, odkiaľ je zmývaná do oceánov alebo do nich putuje priamo počas zrážok. Vyššia koncentrácia ortuti sa spravidla nachádza v oblastiach, kde je zrážková činnosť vyššia.

Keď sa ortuť dostane do oceánov je absorbovaná mikroorganizmami, ktoré ju transformujú na vysokotoxickú metylortuť. Tá sa usadzuje v telách morských živočíchov a dostáva sa do potravinového reťazca. V konečnom dôsledku ju konzumuje aj človek.

V potravinovom reťazci platí, že mäsožravým rybám, ktoré konzumujú viac živočíchov a žijú dlhšie, sa do tela dostane viac ortuti. V súčasnosti sa konzumácia napríklad makrely kráľovskej, žraloka či mečúňa obyčajného neodporúča tehotným ženám. Ortuť je totiž schopná preniknúť do plodu a poškodiť jeho rozvíjajúci sa nervový systém. Vysoké množstvo ortuti sa nachádza aj v telách tuniakov.

Na aj malé množstvo ortuti sú citlivé najmä malé deti, jej konzumácia môže spôsobiť problémy s pamäťou či narušiť koncentráciu.

Požívanie ortuti z morských živočíchov môže ale aj u dospelých vyvolať neurologické ochorenia s spôsobiť až smrť. A nejde pritom len o teoretického strašiaka. Z minulosti sú známe prípady, keď sa prostredníctvom potravín ľudia ortuťou naozaj otrávili.

Najmarkantnejší sa odohral v 50. a 60. rokoch minulého storočia v japonskom zálive Minimata na ostrove Kjúšú. Po otvorení chemičky sa tam postupne začali rodiť poškodené deti, u ľudí sa začali objavovať rečové poruchy a hromadili sa prípady slepoty. Na otravy ortuťou umreli postupne vyše dve tisícky ľudí. Neurologický syndróm zapríčinený ťažkou otravou ortuťou sa odvtedy nazýva choroba Minamata.

U dospelých môže podľa časti lekárov dlhodobé prijímanie malých množstiev ortuti napomáhať aj vzniku srdcovo-cievnych ochorení a má mať súvis aj s vysokým tlakom. Doposiaľ však nebol vykonaný dostatočný počet štúdií, ktoré by takýto vplyv spoľahlivo dokázali.

Koľko rýb teda jesť

EPA odporúča konzumovať denne maximálne 0,1 mikrogramu ortuti na kilogram telesnej hmotnosti človeka. Príjem rýb by tak mal človek v závislosti od druhu udržať pod hranicou zhruba 200 až 300 gramov týždenne.

Aj iná nedávna štúdia uverejnená v Public Library Of Science totiž odhalila, že v rybách, ktoré ľudia konzumujú, sa naozaj nachádza viac ortuti a neurotoxínov, ktoré poškodzujú mozog a nervovú sústavu, než si ľudia uvedomujú.

Autori sa zamerali na nototéniu patagónsku, známu aj na Slovensku pod názvom čílsky morský vlk. Vzorky obsahovali podľa webu Quartz, ktorý na štúdiu upozornil, viac ako 0,5 častice ortuti na milión, čo je hranica pre dovoz do Kanady a Austrálie a v niektorých prípadoch viac ako jednu milióntinu váhy, čo je tolerovaná norma pre dovoz do krajín Európskej únie a do Spojených štátov.

Pri testovaní vzoriek s pomocou DNAvšak boli odhalené aj podvody na spotrebiteľoch. Ryby, ktoré mali deklarovaný pôvod z oblastí Antarktídy, pochádzali z neznámych regiónov, pravdepodobne z pobrežia Čile, kde je koncentrácia ortuti vyššia. Tri z 25 vzoriek dokonca pochádzali z úplne iných rýb.

Čílsky morský vlk nie je jedinou rybou, ktorá je nesprávne označovaná. Podľa Quartz, ktorý cituje závery neziskovej organizácie Oceana, sú až tri pätiny rýb označených v amerických reštauráciách a obchodoch ako tuniak inou rybou. Web pripomína, že v Európe odhalili kontroly podobný problém pri označovaní tresky.