Diskriminácia ekonomike škodí

Diskriminácia skupín ľudí, založená na akýchkoľvek základoch - či už pohlaví, národnosti, rase, veku či sexualite - je nesprávna nielen z právneho a etického hľadiska. Škodí aj ekonomikám krajín. Vedie k sociálnemu vylúčeniu, čo zas môže spôsobiť vyššiu nezamestnanosť a znížiť hospodársky rast.

Nastáva mrhanie ľudským kapitálom, ktorý sa buď nerozvinie alebo odíde za hranice, kde bude vďaka rovnejším podmienkam viac docenený.

Práve na základe týchto podmienok sa rozhodla bojovať proti diskriminácii homosexuálov v africkej Ugande napríklad aj Svetová banka, ktorá mala krajine poskytnúť pôžičku 90 miliónov dolárov smerujúcu do zdravotníctva.

Ugandská vláda ju ale nakoniec nemusí dostať, pretože zaviedla jedny z najtvrdších antihomosexuálnych zákonov na kontinente. Ľuďom obvineným z homosexuality hrozí až doživotie za mrežami a zároveň je každý občan povinný akékoľvek homosexuála nahlásiť tamojším úradom.

Rovnosť manželstiev priniesla stovky miliónov

Vývoj vo väčšine západného sveta sa našťastie vydal opačným smerom, čo pomohlo aj tamojším ekonomikám. Príkladom je priznanie väčších práv homosexuálom v štáte New York. Ten v roku 2011 ako šiesty v rámci USA legalizoval partnerské zväzky ľudí rovnakého pohlavia.

Počas prvého roka, kedy bolo opatrenie v platnosti, ekonomika mesta New York (nie celého štátu) vzrástla o 259 miliónov dolárov. Vtedajší primátor Michael Bloomberg to pripísal práve priznaniu nových práv párom rovnakého pohlavia.

„Manželská rovnosť urobila naše mesto viac otvoreným a liberálnejším. Zároveň to pomohlo vytvoriť pracovné miesta a prinieslo podporu našej ekonomike,“ citoval vyjadrenie M. Bloomberga portál CNN Money.

Mestská pokladnica si vďaka licenčným poplatkom a daniam polepšila o 16 miliónov dolárov, ostatné výdavky smerovali do služieb súvisiacich so svadbami – od kvetinárstiev, cez reštaurácie, až po hotely, ktoré za rok ubytovali viac ako 200-tisíc hostí smerujúcich na homosexuálne svadby.

Gay turisti ako zlatá baňa

Výrazným hráčom v rámci cestovného ruchu je aj gay-turistika, ktorá nesúvisí so svadobnými obradmi. LGBT (lesbian, gay, bisexual, and transgender) turistický trh podľa odhadov tento rok dosiahne výšku 200 miliárd dolárov. Nie celosvetovo, ale len v dvadsiatich najväčších trhoch.

Tvrdí tak štúdia jednej z najväčších LGBT turisticko-obchodných asociácií Out Now Business Class. Jednotkou v rebríčku sú Spojené štáty, kde dosiahne výšku 56,5 miliardy dolárov, nasledované Brazíliou s hodnotou 25,3 miliardy dolárov.

Kúsok z tohto veľkého koláča peňazí sa snaží odhryznúť aj náš najbližší sused – Česká republika. A celkom sa jej to darí. Podľa Českej televize vyrástli v roku 2012 výdavky súvisiace s turistikou homosexuálov a súvisiacimi službami na 12 miliárd korún (približne 430 miliónov eur).

Ročne republiku navštívi 600-tisíc gayov a lesieb, čo znamená, že je to každý desiaty turista. Vyplýva to zo štatistík vypracovaných poradenskou spoločnosťou Mag Consulting a Asociáciou českých cestovných kancelárii a agentúr, o ktorej informovali Lidové noviny. Väčšina z týchto turistov pritom zavíta do Prahy, kde je vysoká miera tolerancie obyvateľov, ale aj široká ponuka špecializovaných podnikov.

„Počas víkendov tvoria zahraniční turisti viac ako polovicu návštevníkov pražských gay klubov,“ citujú noviny Kateřinu Petříčkovú, tajomníčku Asociácie českých cestovných kancelárii a agentúr. Homosexuálni turisti sú navyše často bohatší a míňajú viac peňazí.

Z toho majú radosť aj podnikatelia, podľa ktorých sa z „ružovej turistiky“ môže stať zlatá baňa, píše server Podnikatel.cz. Špeciálne pri tom vyzdvihuje význam Prague Prideu. Tento týždeň prebiehajúci festival do hlavného mesta priláka ročne desiatky tisíc návštevníkov. Na jeho hlavnú akciu - pochod hrdosti - podľa organizátorov dorazilo minulý rok až dvadsaťtisíc ľudí. Štvrtina z nich je podľa odhadov zo zahraničia.

Význam gay-turizmu si uvedomuje aj štátna agentúra pre podporu cestovného ruchu CzechTourism, ktorá ešte v roku 2011 spustila kampaň vo Veľkej Británii, Nemecku a Holandsku. Reklama Českú republiku prezentuje ako tolerantnú, bezpečnú a otvorenú krajinu pre homosexuálov.

Gayovia vytvárajú lepšie štvrte

Mestský život ľudia odlišnej orientácie výrazne neovplyvňujú len ako turisti, ale aj ako obyvatelia. V knihe Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé sa tejto otázke venuje český ekonóm a žurnalista Lukáš Kovanda. V jednej z kapitol popisuje, ako gayovia (nepriamo) zvyšujú nájomné. Spomína pri tom štúdiu z roku 2008 od čínskeho ekonóma Fu, ktorý skúmal súvislosti medzi cenami realít a rozmiestnením párov rovnakého pohlavia v Spojených štátoch.

Podľa jeho záveru tam, kde sa koncentruje viac gayov a lesieb (uvádza štvrte v San Franciscu, bostonský South End či štvrť Marigny v New Orleanse), je potrebné počítať s drahším nájomným. Rast podielu párov rovnakého pohlavia na celkovej populácii v danom meste v roku 1990 o jeden percentuálny bod viedol k deväťpercentnému rastu mediánových cien bývania v roku 2000.

L. Kovanda spomína niekoľko teórií, ktoré tento jav vysvetľujú. Jednou z nich je, že homosexuálne páry väčšinou nemajú deti a teda ušetrené peniaze investujú do lepšieho bývania. Alebo sú tiež ochotní zaplatiť viac za tolerantnejšie prostredie, čo sa dá považovať za „diskriminačnú prirážku“.

Ďalšou je „teória glorifikácie“, ktorá hovorí o tom, že si gayovia nevolia priamo dobré adresy, ale svoje okolie postupne zušľachťujú, aj vďaka lepšiemu estetickejšiemu cíteniu. Príkladom je spomínaná štvrť Marigny, ktorá bola v šesťdesiatych rokoch ghettom združujúcim diskriminovaných homosexuálov. Tí ju časom pretvorili na lukratívnu oblasť.

Nie vždy je to ružové

Podobný príbeh zažila aj jedna z najznámejších gay ulíc vo Veľkej Británii, ktorej príbeh ešte v roku 2006 popísal britský The Economist. Canal Street nachádzajúca sa v Manchestri kedysi patrila starým a opusteným skladom na bavlnu.

Počas osemdesiatych rokov sa ulice chopila homosexuálna komunita, ktorá tam našla útočisko a začala ju zveľaďovať. S postupom času a rastúcou toleranciou spoločnosti sa okolie ulice stalo aj z pohľadu mestskej radnice symbolom správneho smeru rozvoja a renovácie urbánnych objektov.

Canal Street s postupom času narazil na viacero problémov. S nástupom internetu sa homosexuáli ľahšie zoznámia online, preto nemusia tak často navštevovať gay bary.

Okrem toho sa stala „problémom“ aj tolerancia ostatných obyvateľov mesta. Homosexuáli sa v súčasnosti už nemusia schovávať a natrafiť na párik rovnakého pohlavia môžete aj v ostatných baroch v centre.

Naopak do gay štvrte sa nahrnuli heterosexuáli. Najskôr ženy unikajúce na dámskych jazdách, ktoré však nasledovali aj nájazdy heterosexuálnych mužov zaujímajúcich sa o účastníčky dámskych jázd.