Len zlomok firiem vidí v utečencoch potenciál pre vedúcich pracovníkov, informoval agentúru ČTK analytik inštitútu Gabriel Felbermayr.
Ako riadiacich pracovníkov si vedia utecencov predstaviť tri percentá podnikov. Pätina firiem vidia v utečencoch potenciál na to, aby ich bolo možné zamestnať ako špecialistov, podľa 37 percent podnikov by mohli pracovať na pozíciách pre absolventov výučných odborov.
„Tomu, že je možné zamestnať utecencov ako pomocných pracovníkov, verí 41 percent firiem. Ale 59 percent podnikov vidí len malú šancu, že by utečenci dosiahli aj len na nekvalifikovanú prácu,“ uviedol G. Felbermayr.
Pre 92 percent firiem je najväčšou prekážkou pre zamestnanie utečencov skutočnosť, že utečenci nehovoria dosť dobre po nemecky. Problém vidia firmy aj v ich nedostatočnej pracovnej kvalifikácii, podľa 71 percent firiem nemajú prisťahovalci dostatočné schopnosti, aby sa pre nich našla práca.
Pre tretinu firiem je prekážkou pre zamestnanie utečencov i zákonná minimálna mzda vo výške 8,50 eura za hodinu, pracovná produktivita utečencov vraj nie je tak vysoká, aby zodpovedala takémuto príjmu.
Inštitút Ifo dlhodobo uvádza, že minimálna mzda bráni zamestnaniu utečencov, a preto žiada jej zrušenie. Proti tomu sa ale stavajú odbory aj ministerstvo práce. Majú obavy predovšetkým z toho, že by zamestnávatelia mohli zneužívať utecencov ako lacnú pracovnú silu, vytvárať tlak na znižovanie miezd všeobecne a vytláčať z pracovného trhu nemeckých občanov.
