Keď sa však začalo v 60. rokoch hovoriť o zdravotných rizikách spojených s týmto zlozvykom, začali ho ľudia vnímať aj negatívne. A pohľad na fajčenie sa mení dodnes. Stal sa z neho strašiak spôsobujúci predčasné úmrtia a postupne sa z výdobytku úspešných stal najmä zlozvyk robotníckej triedy s nižším vzdelaním a chudobnejších.

Čoraz viac pritom prevláda aj názor medzi mladými, ktorých rodičia fajčili, že na zlozvyku už nie je nič cool, ako tomu bývalo kedysi. Je skôr znakom slabej vôle a dominuje v nižších príjmových vrstvách a chudobnejších regiónoch.

Približne rovnaký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí a ľudí s nižším vzdelaním fajčilo do polovice 60. rokov. Odvtedy prudko poklesol v Spojených štátoch počet fajčiarov najmä medzi absolventmi univerzít. Okrem vzdelania sa výrazné rozdiely ukázali medzi zamestnanými a nezamestnanými Američanmi a tými, ktorí majú zdravotné poistenie a ktorí ho nemajú.

V mestách je na ústupe

Tvrdenie o rozdelení obyvateľov vo vzťahu k fajčeniu na základe demografie potvrdil aj nový výskum, ktorý vykonal americký nezávislý Institute for Health Metrics and Evaluation pri Washingtonskej univerzite. Zverejnený bol v časopise Population Health Metrics a vedci zbierali dáta o fajčiaroch medzi rokmi 1996 a 2012.

Závery ukázali, že zatiaľ čo fajčiarov ubúda v bohatých regiónoch, v chudobnejších oblastiach je ťažšie s ním skoncovať. Hlavným rozdeľujúcim prvkom sa stalo vzdelanie a majetkové pomery. "Fajčenie je na ústupe vo veľkých mestských oblastiach, no drží sa v chudobných častiach a na vidieku. Tie sú stále pozadu," tvrdí jeden z autorov štúdie Ali H. Mokdad.

Niekoľkoročná štúdia dokazuje, že fajčenie je na ústupe vo všetkých regiónoch USA. Medzi rokmi 1996 a 2012 klesol počet fajčiaceho obyvateľstva v USA z 24,7 percenta na 20 percent. Z mužov fajčilo v roku 1996 27,3 percenta a teraz je to 22,2 percenta, žien v súčasnosti fajčí 17,9 percenta, pred šestnástimi rokmi to bolo 22,3 percenta.

Na Slovensku sú čísla zatiaľ vyššie a neplatia také výrazné rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Vyplýva to z prieskumu MML-TGI za tretí a štvrtý kvartál roku 2013, ktorý pravidelne vyhotovuje spoločnosť pre prieskum trh, médií a verejnej mienky Median SK.

Podľa neho na Slovensku fajčí 25,8 percenta obyvateľov, 31,4 percenta mužov a 20,5 percenta žien. Rozdiely v členení na základe príjmov až také jednoznačné nie sú. V skupine s čistým mesačným príjmom na domácnosť do 135 eur síce fajčí až 58,8 percenta respondentov a vysoké percento nad 30 percent fajčiarov sa drží aj pri skupinách s príjmom na domácnosť do 200, respektíve 265 eur. V ďalších skupinách však počet fajčiarov so zvyšujúcim sa príjmom na domácnosť neklesá, no skáče od zhruba 20 do 30 percent.

Medzi jednotlivými kútmi USA sú naopak rozdiely veľké a spôsobuje ich najmä ekonomická sila regiónu. Zatiaľ čo napríklad v bohatých štvrtiach Washingtonu fajčí v súčasnosti už len každý desiaty človek, v južných častiach krajiny, ako je napríklad Clay County v Kentucky, je to asi jeden zo štyroch obyvateľov. Okrem ekonomickej situácie a vzdelania rozdeľuje Američanov aj príslušnosť k etniku. Viac sa fajčí v oblastiach, kde sú zastúpení Indiáni či domorodci na Aljaške.

"Čo sa týka tabaku a fajčenia, sú v krajine obrovské rozdiely. Dokonca aj v jednotlivých štátoch," tvrdí Ali H. Mokdad. V rámci Georgie je napríklad v kraji Forsyth len niečo vyše pätnásť percent fajčiarov, v kraji Brantley dvojnásobne viac. "Ak sa pozriete na celoštátny priemer, unikne vám, čo sa deje v niektorých častiach, ktoré majú vyšší výskyt fajčenia," dodáva A. Mokdad.

Veľké rozdiely vidno najmä u žien. V bohatých regiónoch klesol v priebehu rokov počet fajčiarok výrazne, v chudobných iba o štyri percentá, píše americký denník The New York Times, ktorý o prieskume informoval. Demografické rozdiely v počte fajčiarov majú následne vplyv aj na tabuľky úmrtnosti či priemernej dĺžky života. Analýza upozorňuje, že napríklad belošky s najnižšími príjmami žijú kratšie.

Vzdelaní fajčia menej aj na Slovensku

Američania so stredoškolským alebo nižším vzdelaním tvoria 40 percent celej populácie USA, no predstavujú až 55 percent z 42 miliónov fajčiarov v krajine, tvrdí s odvolaním sa na prieskum Univerzity v Minnesote New York Times. Na základe tejto analýzy klesla miera amerických dospelých fajčiarov od roku 1997 o 27 percent, medzi chudobnými však len o 15 percent a medzi dospelými, ktorí žijú v hlbokej chudobe na juhu a stredozápade krajiny počet fajčiarov neklesol vôbec.

Výrazejšie rozdiely vidno aj na Slovensku pri rozdelení obyvateľstva na základe dosiahnutého stupňa vzdelania. Spomedzi vysokoškolských absolventov fajčí len necelých 18 percent, pri stredoškolákoch s maturitou je to však už 27,3 percenta a bez maturity až 32,1 percenta.

Odborníci na zdravotníctvo tvrdia, že práve takýto hĺbkový pohľad na počty fajčiarov by mal v kontraste s údajmi z celej krajiny byť základom pre zmenu protifajčiarskej politiky. Zamerať sa už údajne treba prevažne na chudobné pracujúce vrstvy obyvateľstva. Michael P. Eriksen, ktorý za vlády Billa Clintona mal na starosti protifajčiarsku agendu tvrdí, že verejné programy zamerané proti fajčeniu sú nespoľahlivé a tabakové spoločnosti úspešne cielia predaj práve na skupiny, ktoré fajčiť neprestávajú. Šíria medzi nimi silnejšiu marketingovú kampaň, dokonca predávajú v týchto oblastiach cigarety lacnejšie. V Clay County v Kentucky stojí škatuľka cigariet zhruba päť dolárov, v New Yorku, kde ich cenu dvíhajú štátne a mestské dane je to dvakrát toľko.

Experti však pripomínajú, že ani medzi chudobnejšími nie je nemožné výraznejšie znížiť veľkosť fajčiacej populácie. New York Times pripomína, že na rozdiel od nízkopríjmovej skupiny ľudí žijúcej na juhu krajiny, ekonomicky rovnako silné obyvateľstvo bývajúce na severovýchode fajčiť prestáva rýchlejšie. Môžu za to údajne prísnejšie protifajčiarske opatrenia.