Avizované zavedenie ciel Spojenými štátmi na dovozy z Európskej únie, Číny, Kanady či Mexika a následných odvetných opatrení môžu mať vážne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Pri najhoršom scenári by hrubý domáci produkt mohol byť na konci roka 2027 nižší o takmer tri percentá a ekonomika môže prísť o 20-tisíc pracovných miest. Citeľné straty by zaznamenali odvetvia závislé od medzinárodného obchodu, ako priemysel, doprava a obchod, odhadla Národná banka Slovenska.
Čierne scenáre
V rámci EÚ by bolo Slovensko jednou z najviac zasiahnutých ekonomík. „Kumulatívne do roku 2027 by rozsiahla obchodná vojna medzi Spojenými štátmi, Kanadou, Mexikom, Čínou a EÚ mohla spôsobiť, že ekonomika bude slabšia o 2,7 percenta, respektíve sumu presahujúcu tri miliardy eur. Výrazne by to oslabilo našu exportnú aktivitu, na ktorej je založená výkonnosť hospodárstva. Tam by bol výpadok dokonca až okolo piatich miliárd eur,“ vyčíslil hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Vplyv na export automobiliek pôsobiacich v SR by bol iba časť problémov. „Sme obchodne veľmi prepojená ekonomika s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi, a táto prepojenosť v rámci reťazcov by spôsobila väčšiu časť výpadku pre Slovensko,“ doplnil Horváth.
Vplyv na odvetvia
Zvýšenie ciel by sa podľa výpočtov v slovenskej ekonomike najviac prejavilo na budúci rok. Rast HDP by sa v roku 2026 spomalil o 1,6 percentuálneho bodu, čo by vymazalo väčšinu očakávaného hospodárskeho rastu na úrovni 1,9 percenta.
K spomaleniu slovenskej ekonomiky by spomedzi odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Produkcia orientovaná na vývoz totiž závisí najmä od svetového dopytu. „V rámci priemyselnej výroby by mali byť najviac dotknuté odvetvia výroby strojov a automobilov. Utrpela by aj doprava a obchodné činnosti súvisiace s medzinárodným obchodom. Horšie sa môže dariť aj stavebníctvu,“ zhodnotila centrálna banka. V rovnakých odvetviach by bola najviac zasiahnutá aj zamestnanosť.
Ďalšie dôležité správy
