Keď vlani prepukla utečenecká kríza v Nemecku, šéfovia veľkých koncernov imigrantov vítali. „Presne takých ľudí potrebujeme v Mercedese a všade inde v našej krajine. Podľa štúdií hrozí takmer 40-tisíc učňovským odborom v Nemecku zánik. Preto utečenci musia byť v Nemecku vítaní,“ povedal vlani šéf nemeckej automobilky Daimler Dieter Zetsche.
Firmy ako Daimler si mali z čoho vyberať - len počas minulého roka pricestoval do Nemecka milión utečencov a z tohto počtu 350-tisíc z nich dostali azyl. Príchod do krajiny posvätila nemecká kancelárka Angela Merkelová presne pred rokom, keď povedala slávnu vetu: „Wir schaffen das“ (My to zvládneme).
Najväčšie firmy ponúkajú len pár pracovných miest
V lete nemecký denník Frankfurter Allgemeine oslovil 30 najväčších firiem, aby zistil, koľko imigrantov zamestnali. Napriek tomu, že v júni nemecký pracovný trh evidoval 665-tisíc voľných pracovných miest a nezamestnanosť v krajine sa pohybovala okolo šiestich percent, u najväčších zamestnávateľov si našlo prácu 54 utečencov. Z toho 50 pracuje v jednej firme – Deutsche Post.
Imigrantom chýbajú najmä jazykové znalosti a dostatočné vzdelanie. „Oni (utečenci) prišli (do Nemecka) z krajín, kde sa v školách ledva o vede učili, ale to je to, čo potrebujeme vo firme,“ reagovala farmaceutická firma Bayer.
Podľa úradov 300-tisíc imigrantov v Nemecku oficiálne hľadá prácu, ale 74 percent z nich nemá žiaden odborný kurz a štvrtina z nich chodila do školy len minimálne. Len deväť percent z nich sa dopracovalo v domovskej krajine k nejakému titulu na škole. Aby Nemecko pomohlo utečencov integrovať, zaviedlo povinné jazykové a integračné kurzy, ktoré majú novým obyvateľom vysvetliť, ako funguje nemecká spoločnosť. Lenže 131-tisíc imigrantov tieto kurzy nenavštevuje a zároveň nepracujú.
Niektoré firmy pomáhajú vláde špeciálnymi stážami, ktoré tento rok rozbehli. Daimler pripravil program stáže, ktorá trvá 14 týždňov, pre 300 utečencov. Najlepším 40 z nich ponúkne pozície v továrni Mercedesu v Stuttgarte alebo budú pracovať na učňovských pozíciách. Podobnú politiku zaviedla aj oceliareň ThyssenKrupp, ktorá vytvorila miesto pre 230 stážistov a 150 pracovných miest na učňovských postoch.
Ďalšie firmy vytvorili programy pre stážistov v oveľa skromnejšej miere. Energetický gigant E.ON vytvoril odborný kurz, ktorý trvá deväť mesiacov, pre 15 imigrantov. Firma sa obhajuje tým, že jednoducho o kurz zo strany utečencov nebol záujem. Jeden z dôvodov je, že imigranti potrebujú peniaze hneď - na splácanie pôžičiek, ktoré si vzali na plavbu do Európy alebo chcú pomôcť príbuzným doma. Kurzy sú pre nich zdĺhavé, náročné a s neistým výsledkom získania pracovného miesta.
Rozšírená je práca načierno
Do ubytovní alebo azylových domov preto prichádzajú sprostredkovatelia práce, ktorí ju ponúkajú utečencom načierno. Nemecká televízia a rozhlas NDR tvrdí, že takto v Nemecku pracuje najmenej 100-tisíc imigrantov, ktorí prišli do krajiny z Blízkeho východu. Neplatia dane, zdravotné ani sociálne odvody. Sociálni pracovníci a dobrovoľní pomocníci v Dolnom Sasku a Berlíne uvádzajú, že nelegálne môže pracovať 10 až 50 percent utečencov.
Počet nelegálne pracujúcich môže byť pritom ešte vyšší. Z 1,1 milióna imigrantov, ktorí do Nemecka vlani pricestovali, až 30 percent nebolo úradmi riadne registrovaných. Nemci síce po dohode s Tureckom príval nových utečencov ako-tak stabilizovali a navýšili počty úradníkov na imigračných úradoch, ale stále majú chaos v tom, čo mnohí žiadatelia o azyl robia.
Týždenník Respekt tento týždeň napísal, že neexistuje jeden úrad, kde sa o stave integrácie zbierajú všetky informácie, a to často ani na úrovni jednotlivých spolkových krajín. Problémom sú nekompatibilné databázy na rozličných softvéroch, ktoré si robia jednotlivé spolkové krajiny.
Úrady tak nie sú dostatočne koordinované, čo umožňuje diery využívať. Nikto v Nemecku nemá k dispozícii ani dáta o tom, kde utečenci bývajú. Nie je to v právomoci spolkového úradu ani jednotlivých miest. Zatiaľ sa nikto nepokúsil osloviť všetky mestá a zostaviť celistvý obraz o tom, kde všetci utečenci bývajú, kde sa zdržujú a čo vlastne robia, ak napríklad nenavštevujú kurzy.
So zamestnaním na čierno (Schwarzarbeit) bojujú aj organizácie, ktoré majú utečencom pomáhať. Jednou z nich je spoločnosť Human Care GmbH, ktorá poskytuje 39 ubytovní pre imigrantov v okolí Hamburgu. Nedávno prepustili jedného zo zamestnancov. Dokázalo sa, že prijímal úplatky pre organizovanie ilegálneho zamestnania. Jednému z utečencov mal napríklad zabezpečiť ilegálne prácu na diskotéke a za to si vyžiadal polovicu platu.
Reportéri z NDR vyspovedali niekoľkých sociálnych pracovníkov, ktorí im povedali, že utečenci sú často pod tlakom a potrebujú peniaze, čo najskôr. „Niektorí z nich sú naozaj zúfalí, pretože chcú pomôcť svojej rodine doma. Síce bývajú v ubytovniach pre utečencov, ale niekedy sa tam neobjavia aj dva-tri týždne. Prípadne idú preč ráno a vracajú sa večer,“ povedal reportérom jeden zo sociálnych pracovníkov.
Najčastejšie cestujú do veľkých miest - do Berlína alebo Hamburgu. Tam načierno upratujú alebo robia pomocné práce v reštauráciách, nakladajú kamióny v skladoch alebo pracujú na stavbách za plat menej ako jedno euro na hodinu. Mnohí utečenci potvrdili, že čakanie na azyl je zdĺhavé a únavné a celé dni „len jedia a spia“, a preto prepadávajú do depresií.
Ide o jeden z dôvodov, prečo to mnohí utečenci vzdajú a vracajú sa do domovskej krajiny. Z 50-tisíc neúspešných žiadateľov ich od januára tohto roka 35-tisíc odišlo dobrovoľne a približne 16 400 úrady vyhostili. Nemecko sa neúspešných žiadateľov o azyl snaží na vycestovanie do krajiny pôvodu motivovať finančne, v prípade nutnosti potom imigrantov deportuje. S tým je ale spojené množstvo problémov - niektoré krajiny návrat utečencov na svoje územie sabotuje a utečenci sa nezriedka snažia pred políciou schovať, aby nemohli byť vyhostení.
Integrovať utečencov je na dlhšie obdobie
Portál iHned.cz upozornil na štúdiu nemeckej banky Commerzbank, v ktorej analytici upozorňujú, že väčšinu utečencov sa nepodarilo Nemecku na trhu práce integrovať. Celkový počet zamestnaných, ktorí odvádzajú štátu poistenie, od minulého do tohtoročného mája stúpol o 700-tisíc. V tomto čísle je zahrnutých iba 24-tisíc imigrantov z ôsmich neeurópskych krajín, ktoré Spolkový úrad práce sleduje vo svojich štatistikách (z Afganistanu, Eritrey, Iraku, Iránu, Nigérie, Pakistanu, Somálska a Sýrie).
V tejto skupine imigrantov si za posledný rok nejakú (legálnu) prácu našlo len 10,7 percenta ľudí (v nemeckej populácií je zamestnanosť pritom 59,2 percenta). Kým nezamestnanosť medzi rodenými Nemcami medziročne klesla na spomínaných 6,1 percenta, u imigrantov nezamestnanosť naopak oproti minulému roku vzrástla na 52,1 percenta (vlani to bolo na úrovni 42 percent).
Imigranti musia navštevovať jazykové a integračné kurzy Zdroj: flickr.com/Konrad Lembcke
Dôvodom vysokej nezamestnanosti sú zdĺhavé konania na úradoch a získanie pracovných povolení pre azylantov plus masívny prílev utečencov, ktorí nie sú na trh práce pripravení a potrebujú školenia. Nemeckí ekonómovia sa obávajú, že sa situácia v priebehu niekoľkých najbližších rokov nezlepší. Podľa Ústavu pre výskum pracovného trhu (IAB) je to dané nielen nedostatočnými znalosťami jazyka, ale aj tým, že najmenej 40 percentám minuloročných a tohtoročných imigrantov z neeurópskych krajín chýba potrebné vzdelanie.
Nepripravenosť utečencov na trh práce niečo stojí. Commerzbank tvrdí, že Nemecko doteraz investovalo do integrácie a zvládnutia utečencov 6,5 miliardy eur, čo tvorí 0,2 percenta HDP krajiny.
„Výdavky na utečencov predstavujú pre ekonomiku značnú záťaž, ale zároveň vytvárajú dopyt, ktorý môže pomôcť ekonomike. Konkrétne výdavky na jedného dospelého utečenca po opustení prijímacieho strediska predstavujú asi 980 eur mesačne (Pozn. red.: v tejto sume sú započítané odvody aj náklady na ubytovanie),“ napísal autor štúdie a hlavný ekonóm banky Jörg Krammer.
Nemecko vlani zvýšilo verejné výdavky medziročne o 3,1 percenta na 1,33 bilióna eur. Ide o najrýchlejšie tempo od krízy v roku 2008. Ekonómovia to z veľkej časti pripisujú nutným výdavkom na utečencov, na ich stravovanie, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, jazykové kurzy či poistenie. Štvrtinu nových povolení v bytovej výstavbe predstavujú práve azylové domy a špeciálne ubytovne pre utečencov.
E konómovia tvrdia, že Nemecko čaká už v tomto roku z dôvodu imigrantov nárast celkovej nezamestnanosti, keď sa po kurzoch začnú imigranti hlásiť na úradoch práce. Z dlhodobého hľadiska môže Nemecko z utečencov profitovať, keďže krajine hrozí v najbližších rokoch pokles Nemcov v produktívnom veku. Tých by mohli v ideálnom prípade nahradiť utečenci.
Ide skôr o zbožné želania a Commerzbank tvrdí, že to budú mať na trhu práce mimoriadne ťažké. Výskumy ukazujú, že polovica utečencov by si mohla nájsť prácu do piatich rokov a 70 percent z nich do ôsmich rokov. Väčšina z nich by ale nemala dosiahnuť na nadštandardné platy a budú sa motať v najlepšom prípade v spodnom rebríčku strednej triedy. Týka sa to aj mladých utečencov, ktorí boli vychovaní na kvalitatívne nižšej úrovni školstva a len ťažko dobehnú vzdelanostný náskok nemeckých spolužiakov.
