Európska únia riskuje, že prešvihne termín, dokedy sa musí dohodnúť na reforme svojich pravidiel pre povolenú hranicu dlhov. Môže za to odpor viacerých krajín vrátane Nemecka. Ak by sa bloku naozaj do marca nepodarilo dohodnúť, členské štáty možno budú musieť pristúpiť k náhlym a potenciálne bolestivým úpravám rozpočtu, píše agentúra Bloomberg.
Berlínu sa nepozdáva myšlienka, že o plánoch v oblasti výdavkov štátov budú s Európskou komisiou rokovať značne zadlžené vlády. Namiesto toho by skôr podporil zavedenie spoľahlivého nástroja presadzovania pravidiel.
EÚ prehodnocuje svoj Pakt stability a rastu v snahe zjednodušiť fiškálne pravidlá bloku a zrušiť určité podmienky, v rámci ktorých niektoré krajiny museli prijať drakonické škrty v rozpočte, ktorými sa uvrhli do recesie.
Predtým, ako predloží konkrétne legislatívne návrhy o úprave pravidiel, si chce Európska komisia získať široký konsenzus členských štátov. Únijní ministri financií budú o veci po prvý raz rokovať v polovici februára. Ak sa im do marca nepodarí dohodnúť, vlády možno budú musieť začať pripravovať svoje rozpočty na rok 2024 ešte podľa starých pravidiel.
Nemecký minister financií Christian Lindner po stretnutí s eurokomisárom pre hospodárstvo Paolom Gentilonim povedal, že Európska komisia nezobrala do úvahy obavy Nemecka. „Máme naše pochybnosti, či návrh Európskej komisie povedie k spoľahlivej ceste k zníženiu zadlženosti.“ vysvetlil minister.
Aj keď by si EÚ ponechala súčasné limity, Komisia v novembri 2022 navrhla niekoľko zmien, ktoré by umožnili vytvorenie na mieru ušitých plánov znižovania zadlženosti. Tie by boli založené na fiškálnej udržateľnosti krajín, ako aj plánovaných reformách a investíciách.
Väčšina členských štátov však túto formuláciu považuje za príliš všeobecnú. Hlavným problémom je metodológia určovania dlhovej udržateľnosti národných hospodárstiev, ktorá je v rámci nového rámca kľúčovým ukazovateľom.
Nemecko a hŕstka iných krajín by boli radšej, keby Komisia ako základ pre rokovania poskytla podrobný legislatívny návrh, a nesnažila sa v prvom rade o dosiahnutie konsenzu.
Niektorí predstavitelia a diplomati EÚ v Bruseli kritizovali nekompromisný postoj Berlína, ktorý je podľa nich krátkozraký.