Informácie sú dôležité nielen pre meranie kvality a efektivity slovenského zdravotníctva a jeho porovnávanie s okolitými krajinami, ale tiež pre tvorbu reforiem. Kvalitné dáta teda môžu ovplyvniť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, lebo umožnia robiť lepšie rozhodnutia.

O tom, že zlepšenie v tomto smere Slovensko potrebuje, hovoria aj medzinárodné porovnania. Podľa posledných dostupných dát priemerná dĺžka života na Slovensku je okolo 73 rokov, pričom v najvyspelejších krajinách OECD prekračuje 80 rokov.

Podľa NCZI zdravotnícke dáta dnes nie sú dostatočne konsolidované, existujú duplicity, často sú neaktuálne, alebo aj konfliktné. V rezorte je viac ako 130 inštitúcií, ktoré ich vytárajú, a mimo rezortu sú ďalšie. Len 10 vybraných najdôležitejších inštitúcií prevádzkuje viac ako 50 dôležitých registrov, ale žiaden nie je vyhlásený za referenčný.

Zmeniť to má projekt s oficiálnym názvom Informačný systém Konsolidovanej údajovej základne rezortu zdravotníctva. Má ísť o ústrednú databázu, kde sa budú zbierať a spracovávať všetky zdravotnícke informácie. Podľa predbežného vyčíslenia by mala stáť viac ako 11 miliónov eur. Peniaze chcú získať z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

NCZI verejne prezentovalo štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú k projektu vypracovali. Viacerí odborníci, ktorí ju videli navrhujú, aby sa celá prerobila. Medzi nimi napríklad Slovensko.Digital. V rámci projektu Red Flags, kde odborníci hodnotia projekty informatizácie verejnej správy, analyzovali štúdiu a dali jej červenú. Dôvodov vymenovali hneď niekoľko.

Varovania IT odborníkov

Napríklad, že sa plánuje vybudovať samostatná rezortná infraštruktúra, pričom nie sú zohľadnené existujúce ani plánované centrálne komponenty. Napríklad pre niektoré kľúčové registre, ktoré majú byť projektom riešené, bolo v rámci projektov ESO financovaných z Operačného programu Informatizácia spoločnosti už vytvorené riešenie „Jednotná referenčná údajová základňa rezortu zdravotníctva“, ktoré podľa dostupných prezentácií a štúdií malo presne tie isté ciele ako súčasný projekt.

Ďalej IT odborníci upozorňujú, že dosiahnutie stanovených cieľov je závislé na zapojení subjektov, ktoré dnes s údajmi pracujú, no tento aspekt štúdia nerieši. „Hoci podstata projektu je práca s údajmi, v štúdii sa o nej prakticky nič nehovorí. Nie je jasné, kto, aké činnosti, v akej časovej postupnosti má vykonať,“ dodáva Michal Haman z tímu Slovensko.Digital.

A kritika pokračuje. Projekt nie je naviazaný na reformu či optimalizáciu procesov a nemá ani jasné merateľné ukazovatele. Štúdia obsahuje základný harmonogram projektových etáp, ktorý sa však primárne týka vybudovania softvéru. Postup práce s jednotlivými registrami, ich migrácie a podobne, nie je uvedený.

Aktivity, ktoré majú prebehnúť u jednotlivých organizácií používajúcich údaje, nie sú konkretizované. „V súčasnej podobe má štúdia uskutočniteľnosti podstatné nedostatky, ktoré považujeme za nevyhnutné vyriešiť skôr, ako ju bude možné formálne schvaľovať,“ dodáva v zhrnutí M. Haman.

List ministrovi

Viaceré pripomienky mala aj Slovenská lekárska komora. Projekt v otvorenom liste ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi kritizoval tiež Výbor pre zdravotníctvo Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike. Jeho členovia sa obávajú, že jeho hlavným výstupom bude nedostatočne efektívna údajová základňa s absenciou dát v potrebnej kvalite.

„Sme presvedčení, že procesu konsolidácie predchádzajú iné procesy a strategické priority, ktoré by viedli k reálnemu zvyšovaniu kvality a dostupnosti dát v rezorte zdravotníctva,“ píše v liste výkonný riaditeľ komory Jake C. Slegers.

Navrhuje, aby schváleniu projektu predchádzalo spracovanie podrobnej analýzy súčasného stavu údajov, aby sa identifikovali hlavné priority a nastavila jednotná metodológia, pravidlá a nástroje na získavanie, spracovanie a prístup k informáciám. Zároveň žiada, aby do budovania konsolidovaného informačného systému boli zapojené všetky relevantné inštitúcie, ktoré údaje spravujú aj používajú.

Štúdiu uskutočniteľnosti pripravovalo NCZI v spolupráci s externým dodávateľom v priebehu tohto roka. Verejnosti ju predstavili koncom novembra. Pripomienky a konštruktívnu diskusiu k tejto štúdií podľa hovorkyne NCZI Soni Valášikovej prijali tak národné centrum, ako aj ministerstvo pozitívne. Aktuálne podľa nej pracujú na verzii, do ktorej budú zapracované. Následne to chcú individuálne odkonzultovať s jednotlivými subjektmi ako Slovensko.digital, Slovenská lekárska komora či Americká obchodná komora.