Za posledných desať rokov prešlo Slovensku ohromným hospodárskym rastom, ktorému konkurovali len Poliaci. V rámci celej Európskej únie ide o najvyšší rast reálneho HDP.

Preto sa logicky naskytá otázka, prečo slovenský pracovný trh je na tom stále tak zle a mnohí ľudia nemajú prácu. Priemerná miera nezamestnanosti dosiahla podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky na Slovensku za posledných 20 rokov 14,5 percenta, čo je výrazne viac ako vo väčšine európskych krajín. Horšie na tom z hľadiska počtu ľudí na úrade práce sú len štyri krajiny. 

Príčin je niekoľko. Rast HDP ťahali za posledných 10 rokov odvetvia, kde bol zaznamenaný vysoký nárast produktivity práce, čím nebolo nutné vytvárať úmerný počet pracovných miest. Niektoré odvetvia, akým je priemysel, poznačil technologický pokrok a nástup strojov. 

„Na raste HDP sa napríklad priemysel podieľal až vyše dvoma pätinami, ale pracovné miesta v ňom klesali. Typický je automobilový priemysel, ktorý doniesol nové technológie, ktoré dokázali vyprodukovať oveľa viac, ale s oveľa menším počtom zamestnancov,“ vysvetľuje analytik VÚB Andrej Arady. 

Analytici VÚB zistili, že na Slovensku sa tvoria pracovné miesta podstatne ťažšie ako vo zvyšku krajín EÚ. Poukázali na slovenskú realitu, kde tvorba nových pracovných miest je silne spätá s rastom HDP. Kým v Švédsku alebo Fínsku stačí rast okolo 0,1 percenta, aby vznikali nové joby, u nás je potrebný niekoľkonásobne silnejší rast.

„Tvorbu miest ovplyvňuje zo 72 percent výkonnosť ekonomiky. Slovenská ekonomika začala produkovať pracovné miesta vtedy, keď ekonomika rástla rýchlejšie ako 2,4 percenta medziročne. Je to pomerne vysoké číslo v porovnaní so zvyškom EÚ," tvrdí analytik VÚB Zdenko Štefanides.

V Nemecku alebo Rakúsku, ktoré nemajú problém s nezamestnanými, sa nové pracovné miesta tvoria, aj keď ich rasty HDP prepadnú do záporných čísel. Je to naša obrovská nevýhoda.  

Za posledných desať rokov na slovenskom trhu práce urobila najväčšiu škodu finančná kríza. Kým pri raste HDP sme excelovali, do vypuknutia krízy sme boli na vrchných miestach aj v raste zamestnanosti . Kríza však všetko zmenila a v rokoch 2008 až 2013 naopak pracovné miesta zanikali. Dopad krízy po roku 2009 na domáci pracovný trh bol oveľa silnejší ako štandardne naprieč celou Európou. 

Tak napríklad, kým za obdobie rokov 2003 až 2008 nárast zamestnanosti bol okolo 13 percent, čo bol siedmy najvyšší rast v celej EÚ, po kríze sme sa zamestnanosť prepadla až o 4,3 percenta. 

Pracovný trh po kríze prešiel akousi optimalizáciou. Kým HDP už prekonal predkrízovú úroveň o 5,1 percenta, situácia s tvorbou pracovných miest pôsobí depresívnejšie. Oproti predkrízovému obdobiu z roku 2008 bolo k 2. štvrťroku 2014 zhruba o 50-tisíc pracovných miest menej, čo sú zhruba dve percentá. Produkujeme väčší objem produktov, ale s menším počtom pracovníkov. 

Hoci na prvý pohľad sa zdá, že za posledných 10 rokov sme sa na pracovnom trhu nepohli, nie je to pravda. Aktuálne sa totiž pracovné miesta tvoria rýchlejšie, ako bolo zvykom, a pomerne rýchlo klesá aj nezamestnanosť.

Počet pracovných miest nepretržite rastie už rok a k tretiemu kvartálu tohto roku ich bolo o 1,4 percenta viac ako pred rokom. Registrovaná miera nezamestnanosti tak klesla od roku 2013, kedy bol jej vrchol (z 14,8 percenta), na 12,44 percenta, čo je pokles o 2,5 percentuálneho bodu. 

Miera nezamestnanosti klesá aj napriek tomu, že eurozóna a svetová ekonomika pociťujú hospodársky útlm. Analytici VÚB tvrdia, že dôvodom je menej pracovnej masy na trhu. 

Po piatich rokoch hľadania práce existuje totiž skupina ľudí, ktorá hľadanie práce definitívne vzdala. Zároveň produktivita práce na Slovensku už tak prudko nerastie ako v minulosti, keď prišli na Slovensko automobilky. Technológie už sú v produkcii nasadené a ak chce firma zvýšiť produkciu, musia si najímať nových ľudí.

Úspešný rok v boji s nezamestnanosťou nenarušili ani ľudia, ktorí kedysi pracovali v zahraničí. Ich počet je oveľa nižší ako v minulosti. Rast zamestnanosti tak nie je zásluhou cudzích ekonomík, tvrdí Z. Štefanides. Z Česka sa ľudia vracajú a naopak častejšie odchádzajú pracovať do Nemecka a Rakúska. Dokonca nastala situácia, keď viac ľudí pracuje v Rakúsku ako v Česku. 

Analytici tvrdia, že rast zamestnanosti by mal budúci rok pokračovať, ale miernejšie ako tento rok. Lepšie výsledky na trhu práce z tohto roku vyprchajú. Optimizmus, ktorý zažíval tento rok trh práce, bol spôsobený prehnaným pesimizmom koncom minulého roka, keď boli prijaté zmeny daní a odvodov.

Koncom vlaňajška firmy zamestnancov preventívne prepúšťali a tento rok chýbajúcich pracovníkov len dopĺňali. Tento efekt budúci rok už neuvidíme. Nezamestnanosť by však mala konečne klesnúť pod 13 percent. 

Kde sú hlavné problémy nezamestnanosti?

Obrovským problémom Slovenska je však dlhodobá nezamestnanosť, ktorá naopak rastie. Ľudia, ktorí zotrvajú na úrade práce dlhšie ako jeden rok, si opätovne nachádzajú prácu len veľmi ťažko. Ich počet neustále rastie a zatiaľ nepomáha ani aktívna politika trhu práce. Týchto ľudí bolo v treťom štvrťroku 207-tisíc a z počtu nezamestnaných tvoria 54,9 percenta. 

Tento týždeň vydal k fenoménu nezamestnanosti na Slovensku štúdiu aj Inštitút finančnej politiky (IFP). Analytici IFP identifikovali tri hlavné príčiny nezamestnanosti: Nízka úroveň vzdelania, rozšírená diskriminácia Rómov a nevhodná počiatočná štruktúra hospodárstva po roku 1989, ktorá brzdí tvorbu nových pracovných miest už od začiatku transformácie - ekonomické zmeny v roku 1989 zasiahli slovenský pracovný trh oveľa viac ako v susednom Česku: V priebehu dvoch rokov od začiatku transformácie bola miera nezamestnanosti na Slovensku dvojciferná, kým v Česku nepresiahla 5 percent

Nízka kvalifikácia a problém s rómskou menšinou sú prepojené nádoby. Zamestnaných je len 15 až 17 percent Rómov. Pokiaľ by sa podarilo začleniť Rómov do pracovného kolobehu, miera nezamestnanosti by na Slovensku klesla pod 11 percent - bez ich integrácie bude výraznejší pokles ľudí na úradoch práce skôr utópiou ako realitou.

Premiér Robert Fico ešte v júni minulý rok tvrdil, že obrovský počet Rómov nám enormne deformuje trh práce. Na Slovensku žije podľa Atlasu rómskych komunít 403-tisíc Rómov, čo je 7,4 percenta slovenskej populácie. V skutočnosti mnohí z nich nie sú evidovaní na úradoch práce a nepoberajú dávky v nezamestnanosti a podľa IFP výraznejšie nedeformujú trh - na počte nezamestnaných by sa podieľali len desiatimi percentami.

Oveľa väčší problém je spomínaná diskriminácia, ktorú dokázal experiment IFP. Zistilo sa, že nezamestnaný Róm má až o polovicu nižšiu šancu získať prácu ako "biely" Slovák. Analytici IFP reagovali na 62 pracovných pozícií. 

Na každú ponuku poslali dva životopisy: Prvá skupina uchádzačov mala typické slovenské mená ako Tomáš Žilinský alebo Michal Kováč. V druhej skupine boli osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh a Koloman Berky.

Na pohovor pozvali 40 percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba 37,1 percent rómskych uchádzačov dostalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, čo je podstatne menej v porovnaní so 69,4-percentným podielom odpovedí nerómskym uchádzačom. 

Vysoké odvody

Brzdou znižovania nezamestnanosti je aj často omieľaná téma vysokých odvodov. Podľa A. Aradyho z VÚB je tento problém akútny pri nízkopríjmových skupinách – zamestnávateľom sa neoplatí zamestnávať ľudí s nízkou pridanou hodnotou, pretože na nich majú príliš vysoké náklady. Motivácia pracovať klesá aj v dôsledku pasce neaktivity. Tá je spôsobená stratou dávok a dodatočnými nákladmi ako napríklad cestovné a nájomné pri prechode z neaktivity do zamestnanosti, čo platí predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch. 

V tejto veci už vláda robí konkrétne kroky: Vo štvrtok vláda schválila, že od budúceho roka budú mať ľudia, ktorí zarobia maximálne 570 eur mesačne, nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné odvody (viac v tomto článku).

Podľa analytikov pôjde o dobrú vec, ktorá podporí rast zamestnanosti, ušetrí nielen firma ale aj zamestnanec. Opatrenie by sa malo dotknúť viac ako pol milióna zamestnancov pri odhadovaných fiškálnych nákladoch vo výške 146 miliónov eur. Brzdiť ju však bude naopak rast minimálnej mzdy, ktorá sa zvýši od januára na z 352 na 380 eur mesačne.