Klesajúca miera pôrodnosti vo väčšine krajín v priebehu nasledujúceho štvrťstoročia spôsobí demografický posun, ktorý bude mať ďalekosiahly sociálny a ekonomický dosah. Predpokladá sa, že v troch štvrtinách populácie sa bude do roku 2050 rodiť menej ľudí ako umierať. Populačný rast bude prebiehať skôr v štátoch s nízkymi príjmami v subsaharskej Afrike a Ázii, ktoré čelia akútnym hrozbám v dôsledku nedostatku zdrojov a zmeny klímy. Také sú hlavné závery výskumu publikovaného v odbornom časopise The Lancet, o ktorých informoval Financial Times. Poukazuje na stále väčšie ekonomické rozdiely medzi krajinami s rastúcou populáciou a krajinami, kde sa počet pôrodov znižuje.
„V 21. storočí čelíme ohromujúcim sociálnym zmenám,“ povedal Stein Emil Vollset, hlavný autor štúdie a profesor Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia. „Svet bude súčasne riešiť ‚baby boom‘ v niektorých krajinách a ‚baby bust‘ v iných.“
Štúdia uskutočnená v 204 krajinách a územiach predpovedá, že do roku 2050 až 76 percent z nich klesne pod mieru prirodzenej obnovy obyvateľstva – toto číslo sa do roku 2100 zvýši na 97 percent. Krajiny subsaharskej Afriky budú podľa predpovedí predstavovať polovicu celosvetových pôrodov do roku 2100. „Dôsledky sú obrovské,“ povedala spoluautorka štúdie Natalia Bhattacharjee. „Tieto budúce trendy v miere pôrodnosti a počte živonarodených detí úplne prekonfigurujú globálnu ekonomiku a medzinárodnú rovnováhu síl. Budú si vyžadovať reorganizáciu spoločnosti.“
OSN predpovedá, že celosvetová populácia by mohla v roku 2050 vzrásť zo súčasných približne osem miliárd na 9,7 miliardy a dosiahnuť vrchol takmer 10,4 miliardy ľudí v polovici 80. rokov 21. storočia. Niektoré krajiny ako napríklad Japonsko a Maďarsko sa v posledných rokoch pokúšali zvýšiť pôrodnosť prostredníctvom stimulov, akými sú daňové úľavy a lacnejšia starostlivosť o deti, no žiadne opatrenia nemali očakávaný účinok, konštatuje ešte Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
