K rizikovým faktorom je potrebné pripočítať aj takzvanú sociálnu nevýhodu: zlé profesionálne zaradenia, nízky príjem a nízku úroveň vzdelania, teda vo všeobecnosti chudobu. Dokazuje to štúdia vedcov z projektu Lifepath, ktorý financovala Európska komisia.
Autori štúdie, ktorej závery zverejnil časopis Lancet, porovnávali vplyv nízkeho socioekonomického statusu s vplyvom ďalších, už známych rizikových faktorov. Zistili tak, že chudoba skracuje život o viac ako dva roky, respektíve o 1,5 roka u žien a o 2,6 roka u mužov. Pre porovnanie: fajčenie skráti život o 4,8 roka, cukrovka o 3,9 roka a sedavý spôsob života o 2,4 roka.
Štúdia zahŕňala takmer dva milióny ľudí z Británie, Talianska, Portugalska, Spojených štátov, Austrálie, Švajčiarska a Francúzska a prvýkrát jasne preukázala, že chudoba zaťažuje zdravie spôsobom, ktorý je porovnateľný s obezitou a fajčením.
Inštitúcie ale robia málo alebo vôbec nič, aby chudobu odstránili. Chudoba pritom stojí pri zrode nevhodného životného štýlu a správania, pokiaľ ide o prevenciu a liečbu chorôb. Štúdia umožňuje odhaliť, prostredníctvom akých biologických mechanizmov (napríklad zlé fungovanie imunitného systému) nízke sociálno-ekonomické postavenie ohrozuje zdravie, vysvetľuje koordinátor štúdie Paolo Vineis.
Účastníci štúdie boli sledovaní počas 13 rokov, a tak bolo možné odhaliť, o aký počet rokov sa ich život skrátil kvôli zlým sociálno-ekonomickým podmienkam.
„Boli sme prekvapení, že zlé sociálno- ekonomické podmienky môžu ľudí zabíjať rovnako rýchlo, ako silne rizikové faktory, teda fajčenie, obezita a vysoký krvný tlak,“ uvádza koordinátorka štúdie Silvia Stringhiniová z univerzitnej polikliniky v Lausanne.
„Skutočnosť, že nízky sociálno-ekonomický status je zrejme spojený s vyššou úmrtnosťou, bola vedeckej obci známa. Naša práca je ale prvá, ktorá porovnávala tento parameter s ďalšími významnými rizikovými faktormi a kvantitatívne ukázala, že život v chudobe skracuje dĺžku života o viac ako dva roky,“ dodáva S. Stringhiniová, ktorú cituje taliansky denník Corriere della Sera.
Politika orientovaná na zlepšenie sociálno-ekonomických podmienok jednotlivcov by mohla zachrániť množstvo životov. Zásahy zamerané na faktory, akými sú práca či vzdelanie, môžu mať väčšiu účinnosť pokiaľ ide o zlepšenie zdravia, ako politika zameraná na jednotlivé rizikové faktory - pomoc tým, ktorí chcú prestať fajčiť, či rady, ako sa zdravo stravovať. To je síce dôležité, ale týka sa to skôr sociálne vyšších vrstiev, ktoré môžu ľahšie zmeniť málo zdraviu prospešné návyky.