Ide o výsledky každoročného zisťovania štatistikov o príjmoch a životných podmienkach domácností (SILC). Tie sa pozerajú tak na peňažné a nepeňažné príjmy, ako aj na materiálne podmienky života slovenských rodín.
Ponúkajú preto rôzne meradlá chudoby na Slovensku. Takzvanú absolútnu chudobu charakterizujú najmä základné životné podmienky ako schopnosť platiť účty za bývanie či mať v domácnosti televízor a telefón. Podiel obyvateľov v závažnej hmotnej núdzi (presná definícia pod grafom nižšie) podľa vlaňajšieho prieskumu poklesol na historické minimum siedmych percent. Na porovnanie: v prvom prieskume SILC z roku 2005 to bolo až 22,1 percenta obyvateľov.
Mierne odlišne sa vyvíjajú ukazovatele takzvanej relatívnej chudoby, teda postavenia nízkopríjmových domácností v porovnaní s ostatnými. Takáto chudoba súvisí skôr s príjmovou nerovnosťou v krajine ako nejakým objektívnym ukazovateľom hranice chudoby (používa sa 60 percent príjmového mediánu).
Aj tento ukazovateľ, podiel ľudí ohrozených chudobou, sa v roku 2016, za ktorý štatistici vlani zbierali údaje, zlepšil, keď dosiahol 12,4 percenta populácie.
Neprekonal však svoje doterajšie minimum z predkrízového roku 2007, kedy dosahoval len 10,6 percenta. Vlaňajšia hranica, do ktorej sa jednočlenná domácnosť považuje za ohrozenú chudobou, dosiahla v čistom 360 eur mesačne.
Problémom ostáva skôr relatívna ako absolútna chudoba Zdroj: Štatistický úrad SR
* Závažná hmotná núdza je definovaná ako neschopnosť zabezpečiť si aspoň štyri z deviatich znakov základnej životnej úrovne: schopnosť platiť účty za bývanie, mať v príbytku teplo, možnosť reagovať na nečakané výdavky, pravidelná mäsitá strava, možnosť ísť na dovolenku či vlastníctvo televízora, práčky, auta alebo telefónu. Pre slovenské výsledky pozri tabuľku nižšie.
** Najširší ukazovateľ chudoby spočítava ľudí v riziku chudoby kvôli výške príjmu, obyvateľov vo vážnej hmotnej núdzi ako aj domácností s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (kde osoby v produktívnom veku okrem študentov pracujú menej ako pätinu pracovného času).
Dobré správy vyplývajúce najmä z rekordne vysokej miery zamestnanosti tak znamenajú, že Slovensko už dosiahlo svoj cieľ definovaný v stratégii Európa 2020 znížiť podiel obyvateľov v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia na 17,2 percenta do roku 2020. Tento ukazovateľ vlani podľa štatistikov klesol na hodnotu 16,3 percenta. To je dokonca nižšie číslo ako európsky priemer - aj preto, že v iných krajinách sú hranice ohrozenia chudobou rôzne.
Najviac ľudí si nemôže dovoliť dovolenku a nečakané výdavky Zdroj: Štatistický úrad SR
Vláda by sa preto mala teraz viac sústrediť na udržateľnosť relatívne dobrých čísel. Tej dlhodobo pomáha najmä kvalitné vzdelávanie detí bez ohľadu na ich sociálne zázemie, pravidlá nediskriminácie na základe farby pleti (napríklad desegregácia škôl s rómskymi deťmi), podpora rodín s deťmi či aktívne politiky trhu práce (ako rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných).
Mnohé domácnosti totiž napriek poklesu chudoby ňou ostávajú významne ohrozené. Najviac rodiny nezamestnaných (každá druhá takáto domácnosť), domácnosti osamelých rodičov (37,3 percenta), rodiny s tromi a viac deťmi (35,4 percenta) a domácnosti v Prešovskom kraji (18,1 percenta).
Naopak, nízku mieru ohrozenia chudobou vykazujú domácnosti pracujúcich (6,3 percenta), dôchodcov (vlani 6,0 percenta) a obyvateľov Bratislavského kraja (4,6 percenta).
