Chorvátsko zažíva po futbalovej stránke skvelé obdobie. V utorok na majstrovstvách Európy chorvátski futbalisti senzačne otočili výsledok so Španielmi a vyhrali skupinu D. Sú čiernym koňom šampionátu, dobrý dojem z nich kazia len chorvátski chuligáni so svetlicami. Turistická sezóna sa už rozbehla a tisíce Slovákov už balia paštéty a smerujú k Jadranu.
Pohoda ale ani zďaleka nevládne na domácej politickej scéne. Chorváti čelia najväčšej politickej kríze od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991. Minulý týždeň (po piatich mesiacoch fungovania) padla vláda, ktorú viedol schopný technokrat a finančník Tihomir Oreškovič.
V iných krajinách by šlo o bežnú vec, ale nie v situácii, v akej sa nachádzajú Chorváti. Krajinu trápi vysoká nezamestnanosť, pokles investícií a vysoké zadlženie. Od premiéra, ktorý nemal politické skúsenosti, sa preto očakávalo, že s chladnou hlavou pripraví dlhodobú ekonomickú stratégiu a vyvedie krajinu z postkrízovej letargie.
Škandál vicepremiéra
Vládu položil škandál, v ktorom sa rýpali chorvátske médiá. Tie zistili, že manželka súčasného vicepremiéra a šéfa najsilnejšej chorvátskej strany HDZ (Chorvátske demokratické spoločenstvo) Tomislava Karamarka získala 60-tisíc eur za konzultačné služby pre PR agentúru, ktorá pracuje pre maďarský koncern MOL.
Šéf strany HDZ Chorvátske demokratické spoločenstvo Tomislav Karamarko Zdroj: SITA/AP
S firmou pritom Chorváti vedú arbitráž. Štát sa s MOL-om súdi, pretože získal podiel v chorvátskej energetickej spoločnosti INA údajne úplatkami. Peniaze za deal mal dostať aj expremiér Ivo Sanader, ktorý bol do roku 2009 šéfom vládnej strany HDZ. Od koncernu MOL mal v roku 2008 dostať desať miliónov eur.
MOL mal vďaka jeho pomoci podľa obžaloby odkúpiť od chorvátskej vlády v roku 2003 štvrtinový podiel štátnej rafinérie a o štyri roky neskôr ho zvýšil na 47 percent.
V roku 2014 ho ako prvého politika odsúdili na deväť rokov vo väzení. Sudkyňa vtedy povedala, že „Sanader zničil dôveru verejnosti v inštitúcie a úrady a vytvoril obraz politiky ako profesie na zbohatnutie“. Podľa nej verdikt bude výstrahou pre ostatných politikov, že korupcia sa už nevyplatí. Verdikt bol istým divadlom aj pre Brusel. Podmienkou Chorvátov (rovnako aj Rumunov) totiž pred vstupom do Európskej únie bol boj proti korupcii.
Po dvoch rokoch sa škandál ako bumerang vrátil späť do politickej reality a čelila mu nová vlády už od začiatku roka. Keďže vicepremiérova manželka Ana Karamarko figurovala na výplatnej páske PR agentúry MOLu, kauza ešte vyostrila napäté vzťahy medzi členmi chorvátskej vládnucej koalície: HDZ a koaličným partnerom MOST.
Do sporu sa angažoval aj reformne zameraný premiér T. Oreškovič, ktorý vicepremiéra obvinil z konfliktu záujmov. Vyzval ho, aby spolu so šéfom hnutia MOST Božom Petrovom rezignovali, aby vláda mala čistý štít a bola schopná pokračovať v reformách.
Lenže, ako to aj na Slovensku býva zvykom, obaja demisiu odmietli a naopak prichystali premiérovi pomstu. Zvolali hlasovanie o vyslovenie nedôvery a zlikvidovali celú vládu.
Ako za pád vlády môže aj futbal
Ak sa strany nedohodnú na novom kabinete do mesiaca, čo je nepravdepodobné, prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová bude musieť vypísať predčasné voľby. Tie by sa mohli konať v septembri.
Za pádom vlády boli spory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyhrocovala samotná prezidentka. Súviseli paradoxne s futbalom. Kým vo väčšine európskych krajín futbal verejnosť zbližuje, v Chorvátsku má trpkú príchuť. Je to niečo podobné ako situácia v slovenskom hokeji, kde verejnosť vníma prešľapy a neschopnosť manažmentu a oligarchov, ktorí ho vedú. Niečo podobné sa stalo aj v chorvátskom futbale.
Nepriateľom sa pre verejnosť stal oligarcha Zdravko Mamič. Mimochodom, jeho dobrým kamarátom je súčasný reprezentačný tréner Ante Čačič. Vlani v novembri, keď Z. Mamič šéfoval klubu Dinamo Zahreb, bol obvinený z korupcie, sprenevery a daňových únikov. Polícia okrem neho zadržala ďalších piatich funkcionárov Dinama, okrem iných aj jeho syna Gorana. Z korupcie je podozrivý aj jeho brat Zoran, ktorý v klube pôsobil od roku 2013 ako hlavný tréner.
Šéf chorvátskeho futbalu Zdravko Mamič Zdroj: SITA/AP
Boss futbalu je obvinený, že spreneveril 15,1 milióna eur v rámci prestupov hráčov z Dinama Záhreb, nezaplatil z transferov dane a okrádal klub. Jedným zo svedkov procesu je slávny futbalista Luka Modrič, ktorý prestúpil z Dinama do Tottenhamu.
Napriek tomu, že Z. Mamič skončil na pár dní vo väzení, aby neovplyvňoval svedkov, naďalej pôsobí ako riaditeľ futbalovej federácie akoby sa nič nestalo a zúčastňuje sa zápasov chorvátskej reprezentácie. Vyšetrovanie pokračuje.
Meet Zdravko Mamic - the catalyst behind #Croatia's flare-throwing incident at #Euro2016: https://t.co/pcTQst11Bt pic.twitter.com/ko4LqnFHrv
— Robin Bairner (@RBairner) June 21, 2016
Pred týždňom v zápase proti Česku chorvátski fanúšikovia vyčíňali svetlicami a útokmi na štadióne. Hooligans v 86. minúte zahádzali ihrisko svetlicami a hodili na plochu aj petardu, ktorá zranila jedného z organizátorov. Dôvodom vyčíňania bol práve Z. Mamič, ktorý bol v hľadisku. Tvrdé jadro fanúšikov tak dalo (síce nevhodným spôsobom) najavo, že futbal podľa nich v krajine vedie mafia a zločinci.
UEFA za výtržnosti vyrúbila pokutu vo výške 100-tisíc eur.
Svetlice a petardy na zápase medzi Chorvátskom a Českom Zdroj: SITA/AP
To nie je všetko. Oligarcha finančne dotoval kampaň súčasnej prezidentky, ktorá bola kedysi členkou HDZ. V čase, keď bol Z. Mamič zatknutý, zistila, že tajná služba monitorovala jej mailovú komunikáciu s oligarchom Z. Mamičom.
Žiadala hlavu šéfa chorvátskej tajnej služby. Lenže premiér a koaličná strana MOST s odvolaním nesúhlasili, čo spôsobilo škriepky a nedôveru vo vládnej koalícii. Pád vlády preto nevyvolal len škandál s MOL-om, ale čiastočne aj prezidentka s konexiami na bossa futbalu.
Nestabilita môže ohroziť chabú ekonomiku
Pád vlády prichádza vo veľmi nešťastnom čase. Chorvátsko sa síce dostalo z najhoršieho, ekonomika po šiestich rokoch recesie, kedy klesla o 12 percent, zase rastie, lenže nie je to žiadne terno. Agentúra Bloomberg predpovedá, že sa v tomto roku Chorváti zaradia medzi desať ekonomík Európskej únie s najnižším rastom.
Z dát chorvátskeho štatistického úradu vyplývajú znepokojivé fakty, tvrdí portál Finmag.cz: 16 percent Chorvátov je bez práce (čísla vylepšujú sezónne práce), chýbajú investície, bilancia zahraničného obchodu zostáva v záporných číslach a verejný dlh sa blíži k 90 percentám HDP. Krajine sa nedarí zraziť rozpočtový deficit pod maastrichtskú hranicu troch percent.
Krajina potrebuje reformy v oblasti rozpočtovej politiky, ale pádom vlády sa nádeje vyparili. V roku 2017 totiž vyprší splatnosť množstva štátnych dlhopisov a Chorváti budú musieť zaplatiť investorom takmer 30 miliárd kún, čo sú štyri miliardy eur.
Už neexistujúca vláda pritom mala na reformy skvelý nábeh. Napríklad v apríli schválila 60 zákonov - zvýšenie odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov alebo zavedenie dane z nehnuteľnosti. V pláne mala daňové reformy, ktoré mali zatraktívniť krajinu v očiach investorov a ďalšie reformy nadizajnované tak, aby udržali na uzde rozpočet a znižovali zadlženosť krajiny.
