Chorvátsko má voľnú cestu do Európskej únie. Po rokoch sa mu totiž podarilo uzatvoriť spor so Slovinskom, ktoré blokovalo jeho ratifikačný proces. Konflikt sa týkal dedičstva v podobe nevyplatených vkladov chorvátskych klientov jedného z najväčších peňažných ústavov bývalej Juhoslávie Ljubljanskej banky, ktoré sa viazali na obdobie spred rozpadu krajiny v roku 1991.
Chorvátsko by sa malo zaradiť k členským štátom únie 1. júla tohto roka, 22 krajín už jeho vstup schválilo, v Nemecku, Dánsku, Belgicku a Holandsku ratifikačný proces prebieha. Slovinsko bolo jediným štátom 27-ičky, ktorý so vstupom suseda do EÚ nesúhlasila.
Ljubljanska banka patrila k najväčším peňažným domom na území bývalej Juhoslávie, pre klientov bola populárna pre možnosť ukladať v nej úspory v cudzej mene. Zanikla, keď sa od federácie odtrhli v júni 1991 Slovinsko a Chorvátsko. Pred svojím bankrotom však narýchlo pozatvárala pobočky mimo slovinského územia a tamojším klientom nevyplatila ich vklady. K svojím peniazom sa tak nedostalo približne 130-tisíc Chorvátov a až 165-tisíc obyvateľov Bosny a Hercegoviny.
Chorvátsko vyčíslilo dlžnú sumu na 172 miliónov eur a požaduje jej vyplatenie od Novej Ljubljanskej banky, ktorá vznikla tri roky po zaniknutí jej predchodkyne. V súčasnosti najväčšia slovinská banka sa však spoločne s vládou bráni, že za dlh nenesie žiadnu zodpovednosť, keďže ho vyrobila jej predchodkyňa, od ktorej funguje nezávisle. Banku síce vybudovali na kapitále jej predchodkyne, jej záväzky však neprebrala.
Navyše, banka sa potáca na hranici prežitia, v júni minulého roka ju musel štát zachraňovať sumou 382 miliónov eur. Celý slovinský bankový sektor vytvoril v minulom roku stratu 664 miliónov eur a keďže je z veľkej miery vo vlastníctve štátu, špekuluje sa, že bude Ľubľana potrebovať medzinárodnú finančnú pomoc.
Chorvátsko v reakcii odmieta banke pomôcť povolením podnikať na svojom bankovom trhu. To sa stalo zámienkou pre Slovincov, aby pre údajné porušenie kapitoly o voľnom toku peňazí mohli brzdiť prístupový proces susednej krajiny. V roku 2010 vtedajší slovinský minister financií Samuel Žbogar vyhlásil, že Chorvátsko koná diskriminačne, v rozpore s európskym právom a že Ľubľana zablokuje dokončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou.
Teraz sa však zdá, že by sa mohol konflikt po vyše dvoch desaťročiach skončiť zmierom. "Text memoranda bol dohodnutý a ja a (slovinský premiér Janez) Janša ho podpíšeme v pondelok," informoval chorvátsky predseda vlády Zoran Milanović. Ministerka zahraničných vecí Vesna Pusićová dodala, že Záhreb stopne žaloby požadujúce vyplatenie peňazí sporiteľov a Slovinsko sa zaviazalo k urýchlenej ratifikácii. "Očakáva sa, že sa tak stane do konca marca," povedala V. Pusićová. Deklarovaný termín by mal Chorvátsku bez problémov umožniť vstúpiť do Európskej únie 1. júla, ako sa predpokladalo.
Ďalšie rokovania medzi krajinami o vyrovnaní dlhu Ljubljanskej banky by sa mali konať už pod záštitou Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) sídliacej v švajčiarskom Bazileji. Tá v súčasnosti združuje 55 centrálnych bánk po celom svete.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
