Naďalej centrálne riadenú ekonomiku bývalej sovietskej republiky navyše sužujú vážne problémy, ktoré sa odrážajú na stagnujúcej životnej úrovni obyvateľstva.

A. Lukašenko je na Západe označovaný za posledného európskeho diktátora; Bielorusku vládne tvrdou rukou nepretržite od svojho zvolenia za prezidenta v roku 1994. Bez ohľadu na protesty zo zahraničia sa neváha tvrdo vysporiadať s prejavmi kritiky či odporu.

Podľa organizácií na ochranu ľudských práv bolo v Bielorusku od nadobudnutia samostatnosti po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991 väznených celkom 200 politických väzňov. Alexander Lahviniec z opozičného hnutia Za slobodu hovorí, že v súčasnej dobe je ich prinajmenšom deväť. Patrí medzi nich aj popredný ochranca ľudských práv v krajine Ales Bjaljacki, ktorý sa vlani v septembri stal historicky prvým držiteľom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva. A. Lukašenkovi oddaná justícia A. Bjaljackého odsúdila za údajné daňové úniky.

Bieloruský režim sa snaží systematicky umlčovať všetky pokusy o slobodné vyjadrenie nesúhlasných názorov. Umožňuje mu to aj skutočnosť, že väčšina médií je v rukách štátu. Minimu existujúcich nezávislých médií úrady znepríjemňujú život: len vlani zadržali viac ako 20 novinárov, ktorí informovali o protivládnych protestoch.

Opozičníci tvrdia, že napriek tomu je v spoločnosti potenciál vôle po zmenách. Podľa A. Lahvinieca by dokonca okolo 40 percent Bielorusov podporilo členstvo v Európskej únii.

Posilniť zástupy odporcov režimu by mohol pretrvávajúci kritický stav socialistickej centrálne riadenej ekonomiky. Podľa dostupných údajov hrubý domáci produkt v prvých deviatich mesiacoch minulého roka v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2012 stúpol o 1,1 percenta, ale plán počítal pre rok 2013 s rastom o 8,5 percenta. A priemyselná výroba v rovnakom časovom porovnaní klesla o 4,6 percenta.

Vláda si je nebezpečenstva nespokojnosti vedomá, a preto sa administratívnymi opatreniami snaží zachovať zdanie rastu príjmov obyvateľstva. Prinútil ju k tomu aj pokračujúci odliv kvalifikovanej pracovnej sily.

Priemerná mzda tak podľa oficiálnych ukazovateľov za prvých deväť mesiacov vlaňajška poskočila o 19 percent, čo je však vzhľadom k zvýšeniu HDP o len 1,1 percenta zrejmý nepomer. V septembri priemerná mzda oproti augustu klesla o 3,1 percenta a dosiahla 5,4 milióna bieloruských rubľov. Táto na prvý pohľad závratná suma v prepočte činí zhruba 385,5 eura.

A. Lukašenko má však silného spojenca v Rusku, ktoré mu hospodárskou spoluprácou pomáha udržať sa pri moci. Ruský prezident Vladimir Putin nechce vo svojom susedstve ďalšiu bývalú sovietsku republiku, ktorá pokukáva po Západe, ako sa teraz deje na Ukrajine, a preto bieloruského autokrata podporuje.

A. Lukašenko sa však občas snaží vystupovať voči Kremľu nezávisle: napríklad keď vyjadril výhrady k postupu Moskvy voči Ukrajine alebo keď vlani nechal zatknúť a nejaký čas zadržiaval ruského podnikateľa Sulejmana Kerimova, blízkeho Putinovi, kvôli krachu spoločného rusko - bieloruského podniku produkujúceho uhličitan draselný.