Imigranti v Nemecku, ktoré je vo väčšine prípadov ich cieľovou krajinou v rámci EÚ, sa v nej snažia ostať za každú cenu a zabezpečiť tak lepšiu budúcnosť pre seba a pre svoje rodiny.
Ako informuje agentúra AP, stovky z nich sa rozhodli konvertovať na kresťanstvo. Snažia sa tak zvýšiť svoje šance na získanie azylu a dúfajú, že aj vďaka zmene viery ich krajiny nevyhostia a nepošlú späť domov, kde by im za vzdanie sa islamu hrozili tvrdé perzekúcie i smrť.
A to nielen zo strany Islamského štátu. Minulý rok sa prehnal médiami prípad vtedy 27-ročnej Sudánky Marjam Ibráhímovej, ktorej súd vo vlasti vymeral trest smrti za odpadlíctvo od viery po tom, čo sa rozhodla z islamu konvertovať na kresťanstvo. Po zverejnení prípadu a vlne medzinárodného pohoršenia jej trest smrti zrušili a napokon aj umožnili opustiť krajinu.
Skúšajú to najmä zo stabilnejších krajín
Vo všeobecnosti sa takto v Nemecku snažia ostať najmä obyvatelia krajín, v ktorých nie je situácia taká dramatická ako v Sýrii. Kým tá je zničená prebiehajúcou vojnou, v Iráne či Afganistane v súčasnosti atmosféra taká vypätá nie je a Nemecko na ne hľadí ako na stabilnejšie krajiny.
Aj z toho dôvodu udelili Nemci v posledných rokoch len necelej polovici žiadateľov z týchto krajín azyl alebo len dočasné povolenie v krajine zotrvať.
Takzvaná doplnková ochrana sa poskytuje tým, ktorým trvalý azyl poskytnutý nebol, no sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe bezprávia.
Hra na vieru
„Zriekneš sa satana a jeho diabolských skutkov? Zriekneš sa islamu?“ pýta sa v reportáži AP pastor Gottfried Martens tesára z Iránu Mohammeda Ali Zonoobiho, ktorý utiekol do Nemecka. Ten horlivo odpovedá „áno“ a kňaz mu na hlavu lieva počas krstu svätenú vodu na znak, že rozšíril zástupy kresťanov.
V evanjelickom kostole Najsvätejšej trojice v Berlíne nejde o žiadnu výnimku. Stovky utečencov tu kľačia pred ukrižovaným Kristom, skláňajú svoje hlavy a prijímajú vieru, o ktorej veľká časť z nich zrejme veľa nevie. Stáva sa tak v čase, keď sa v celej krajine počet kresťanov zmenšuje.
Mohammed dokazuje svoje odhodlanie byť kresťanom okrem rečí aj veľkým tetovaním „Ježiš“ na svojom predlaktí, ktorým sa pochválil aj fotografovi AP. Tvrdí, že sa k tomuto kroku odhodlal z presvedčenia a vo viere v Boha.
Moslim Mohammed Ali Zonoobi, ktorý sa nechal pokrstiť v Berlíne, má na ruke vytetované "Ježiš" Zdroj: SITA / AP
Pravda však bude vo viacerých prípadoch zrejme niekde inde. Utečenci, ktorí sa dostali do Európy, či už do vytúženého Nemecka alebo inde, ešte nemajú vyhratú zaručenú pokojnú budúcnosť ďaleko od násilia či chudoby v rodnej krajine. Musia počkať na udelenie azylu. O ten žiadajú z prenasledovania, ktoré im doma hrozí okrem iného z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. A ako odpadlíkom od islamu a kresťanom by sa prenasledovaniu zrejme nevyhli. Minimálne je to dobrý dôvod, ktorý sa vyníma v žiadosti o azyl.
Utečenci sa tak krstom snažia minimalizovať šance na to, že im udelený nebude. Žiaden z nich však neprizná, že by jeho pohnútky mohli byť iné ako náboženské. Boja sa, že vyjsť s pravdou von by zas zhoršilo ich šance na zotrvanie vo vytúženej krajine. Mladá Iránčanka však pre AP anonymne priznala, že väčšina skúša pripojením sa k cirkvi práve vylepšiť svoju šancu na získanie azylu.
Islam k Nemecku už patrí
V samotnom Nemecku pritom silné protiislamské hlasy výrazne necítiť. Aj kancelárka Angela Merkelová opakovane vyhlásila, že islam patrí k Nemecku. V krajine, kde takmer každý desiaty obyvateľ nemá nemecké občianstvo a najväčšia niekoľkomiliónová menšina pochádza z Turecka, je to pochopiteľné.
„Ale napríklad v Afganistane či v Iráne konvertovanie moslima na kresťanstvo môže byť potrestané smrťou alebo odňatím slobody, a preto je nepravdepodobné, že by Nemecko deportovalo iránskych a afganských utečencov späť do vlasti,“ napísala AP. Časť moslimov, ktorí v Berlíne narýchlo „uverili“ v Krista, odmietli agentúre prezradiť svoje mená. Boja sa totiž dokonca, že by doma mohli byť prenasledované ich rodiny, ktoré tam zanechali.
Aj pastor G. Martens si je vedomý toho, že pohnútky utečencov sú zrejme vzdialené od skutočného nájdenia Boha. Ich motivácia pre neho ale dôležitá nie je. „Viem, že sem znova a znova prichádzajú ľudia v nádeji na získanie azylu,“ priznáva pre AP kňaz. Zároveň však dodáva, že verí, že ich krst zmení a odhaduje, že len desať percent z novokrstencov sa už do kostola nevráti.
A pre utečencov sa stáva akýmsi symbolom nádeje. Pokrstenie totiž podmieňuje len trojmesačným rýchlokurzom, v priebehu ktorého uvedie budúcich kresťanov do viery a neskôr im aj pomáha s vybavením azylu. Do jeho farnosti tak mieria utečenci z rôznych kútov Nemecka. G. Martens vraví, že po stovkách už pokrstených má v súčasnosti v kurze ďalších 80 budúcich kresťanov.
Skutoční kresťania sa boja, že im to uškodí
Ukrivdená sa po takomto konaní môže cítiť iná skupina čakateľov na azyl. Skutoční kresťania, ktorí naozaj z krajiny utiekli pred náboženským prenasledovaním.
Vesam Heydari tiež žiada o azyl v Nemecku. V Nórsku mu ho udeliť zamietli, nakoľko krajina nevyhodnotila, že by ako kresťan bol v Iráne prenasledovaný. Kritizuje preto „špekulantov“, ktorí sa nechávajú pokrstiť len kvôli azylu a aby mohli ostať v Nemecku. Pre AP povedal, že ohrozujú jeho udelenie aj tým, ktorí to naozaj z náboženských dôvodov potrebujú.
Neexistujú presné čísla, koľko moslimov konvertovalo v posledných rokoch na kresťanstvo. A v porovnaní so štyrmi miliónmi moslimov v krajine ich určite bude len zanedbateľné percento. So súčasnou vlnou státisícov nových žiadateľov o azyl je nárast ich počtu pravdepodobný.
Pastor Gottfried Martens krstí v Berlíne moslimov Zdroj: SITA / AP
Ficova selekcia pobúrila svet
Najmä v krajinách strednej Európy - Slovensko nevynímajúc - sa dá pozorovať nevídaná vlna odporu voči utečencom a islamu. Okrem časti spoločnosti, ktorá sa snaží imigrantom pomôcť alebo s nimi minimálne súcití, sa vyrojilo najmä na sociálnych sieťach a v diskusiách na spravodajských weboch množstvo nenávistných reakcií, hraničiacich s trestným činom. Imigrantom v nich nezriedka želajú smrť. Po tom, ako sa rozhodlo Poľsko, že takýchto diskutérov začne vyšetrovať, sa prebrala prokuratúra aj na Slovensku a avizuje, že podozrenia zo spáchania trestného činu preverí.
Spoločným menovateľom pôvodu negatívnych nálad bývajú nepomenované veľké kultúrne rozdiely medzi Európanmi a ľuďmi húfne prichádzajúcimi z krajín Blízkeho východu a najmä odlišné vierovyznanie. Ich zdôrazňovaním môžu prispievať k negatívnym emóciám aj politici.
Premiér Robert Fico opakovane upozorňuje na údajné veľké kultúrne a náboženské rozdiely medzi Slovákmi, respektíve Európanmi a utečencami a na bezpečnostné riziká spojené s ich návalom. V mase, ktorá sa priblížila k Slovensku, sa podľa neho nedá rozlíšiť, či do Európy na preplnených lodiach alebo prekonávaním veľkých vzdialeností pešo, neprichádzajú aj členovia Islamského štátu. Zoskupenia, ktoré s cieľom vytvoriť prísny islamský kalifát, terorizuje iné ako sunnitské obyvateľstvo na rozsiahlych územiach Sýrie a Iraku.
Aj preto zaujala vláda prísny rozlišovací postoj vo vzťahu k utečencom. Okrem toho že R. Fico, rovnako ako jeho partneri v susedných štátoch, opakovane odmietol kvóty na prerozdelenie utečencov, ktoré požaduje s cieľom odbremeniť okrajové štáty EÚ Európska komisia, vybral si veľmi špecifickú skupinu imigrantov, ktorých má Slovensko v azylovom procese prijať. V rámci prerozdelenia sa chce postarať len o dve stovky Sýrčanov a všetci musia byť kresťania. Pôvodne hovoril dokonca len o stovke Sýrčanov.
Vďaka takto vymedzujúcej politike sa Slovensko nedávno dostalo pod paľbu svetových médií, medzinárodných organizácií i politikov. „Odmietanie utečencov na základe ich náboženstva je očividná diskriminácia,“ uviedol nórsky politik Thorbjörn Jagland, ktorý stojí na čele Rady Európy. „Slovensko by malo zmeniť svoj postoj,“ citovala ho agentúra ČTK.
