Slovenská vláda na poslednom lanskom rokovaní priklepla českej energetickej spoločnosti ČEZ možnosť vybudovať novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Riaditeľ úseku fúzií a akvizícií podniku Vladimír Schmalz tvrdí, že je to logický krok.

Je projekt nových Jaslovských Bohuníc pre ČEZ náplasťou za to, že doma nemôže presadiť tretí a štvrtý bloku Temelínu?

Určite nie. Robili sme vždy všetko pre to, aby sme mali na Slovensku výrobu. Projekt slovenskej vlády je pre nás veľmi atraktívny. Na krajiny strednej Európy sa pozeráme ako na prepojené trhy. Máme dlhodobú víziu, akú pozíciu by sme na nich chceli mať, či už ide o výrobu alebo distribúciu elektriny.

Na čom ste sa dohodli so slovenskou stranou?

Slovenská vláda vyhodnotila potenciálnych partnerov a z toho im celkom logicky vyšlo, že ČEZ je najlepšia voľba. Či už pre skúsenosti s výstavbou jadrových zdrojov, z pohľadu pripravenosti tímov, znalosti regionálneho prostredia, prepojenia energetických sústav a synergií. Zrejme aj tak žiadne iné rozhodnutie nešlo urobiť.

Prečo?

Opravím sa. Určite mohli urobiť iné rozhodnutie. Mohli si vybrať Iberdrolu či E.ON. No ak elektráreň dokončíme a budeme riešiť jej zapojenie do energetickej sústavy a vytvorenie ďalších príležitostí s jej využitím, kto na tom bude lepšie? ČEZ alebo E.ON?

Momentálne určite ČEZ.

ČEZ: Na vybudovanie atómky sme logická voľba

Rozhodnutie slovenskej vlády teda má logiku. Aj preto, že energetická sústava sa pred rokom 1993 rozvíjala jedným spôsobom a jednou filozofiou. Môžeme sa k tomu vrátiť. A česká a slovenská vláda, vlastníci energetických sústav, určite nájdu ďalšie ekonomické prínosy. So žiadnou inou krajinou sa to nedá.

Slovenská vláda tvrdila, že vyberie partnera aj podľa toho, aby zabezpečila nižšiu cenu pre koncového odberateľa elektriny. Dá sa povedať s ďalekým horizontom ukončenia výstavby, že ČEZ to zaistí?

Som presvedčený, že v období, keď elektráreň bude v prevádzke, bude jadrová energetika patriť k tým lacnejším a ekonomickým výrobným zdrojom. Určite ekonomickejším ako plynové elektrárne.

Nie sú to smelé konštatovania? Nie je doriešený zadný palivový cyklus, do kalkulácií nie je zarátaná adekvátna položka na likvidáciu elektrárne po skončení životnosti, na likvidovanie a uloženie vyhoretého jadrového paliva.

V kalkuláciách sa s nákladmi na zadný palivový cyklus a likvidáciu ráta. Je to povinnosť. V minulosti nebola jasne legislatívne opísaná. Stretli sme sa s tým pri záujme o privatizáciu Slovenských elektrární, kde práve minulosť hrala veľkú a ťažko definovateľnú položku. A veľmi nám to komplikovalo kalkuláciu ponukovej ceny. Do budúcej výstavby je táto vec vyriešená. To, čo nie je technologicky vyriešené, je uloženie vyhoretého paliva. Predpokladám, že sa na tom pracuje a je dosť času, aby vedci došli k prijateľnému riešeniu.

Zatiaľ sa s tým trápia.

Tieto veci potrebujú čas, desiatky rokov. Určite budú technológie k dispozícii v období, keď ich bude treba.

Vláda od novej elektrárne očakáva nižšie ceny pre odberateľov. A zrejme aj konkurenciu Slovenským elektrárňam, kontrolovaným Enelom. Ale v tomto regióne je to práve ČEZ, kto nadstavuje ceny elektriny.

Ja by som skôr z pohľadu slovenskej vlády riešil inú vec. Štruktúru výrobného portfólia a to, či je krajina čistý dovozca alebo vývozca. Trendy smerujú k tomu, že ak Slovensko nezačne stavať nové zdroje, bude čistý importér. Bude odkázané na to, že cena sa vytvorí mimo jeho územia a krajina nebude mať inú možnosť, ako ju prijať.

Cena sa aj teraz tvorí mimo územia Slovenska.

No vláda môže prispieť k tomu, že na Slovensku budú zdroje, ktoré majú jasnú ekonomiku a v štruktúre ceny sa pohybujú v spodnej časti. Dostane do ruky nástroj, aby mohla s trhom pracovať. Väčší problém pre spotrebiteľov by boli veľké množstvá plynových elektrární, kde sú vysoké náklady na palivo a riziká dodávok.

Nestraší vás podmienka, že 51 percent v podniku novej jadrovej elektrárne musí mať slovenská štátna firma Javys?

Nedesí nás to. Naopak, vítame to. Bude to veľká investícia a je dobré, aby sa partneri o riziká delili.

Teoreticky môžu o niekoľko rokov prísť do vlády zelení, ktorí presadia, že po tom, ako sa dostavujú Mochovce a utlmí energeticky náročná výroba, žiadnu ďalšiu jadrovku nechceme.

Z tohto obavy nemáme. Prepojený stredoeurópsky trh nové zdroje potrebuje.

Nemáte obavy, že zo zahraničia prídu protesty proti úvahám stavať nový zdroj?

Nedokážem si predstaviť situáciu, že ak sa slovenská vláda rozhodne budovať niečo, čo je jasne v prospech jej občanov, by do toho zasahovala vláda inej krajiny. Úvahy nového zdroja sú celosvetovo prijateľný projekt a nie je to nič kontroverzné.

No atómky sú vec politiky.

Ak bude európsky akceptovateľná technológia, nemal by s tým byť problém. Prebieha licencovanie a sú organizácie, ktoré hovoria, čo je prijateľné a čo nie. My nechceme stavať v Rakúsku. Chceme stavať na Slovensku. Energetický mix krajiny je autonómna oblasť rozhodnutí štátov EÚ.

Ako sa pozeráte na možnosť výstavby ďalších ruských jadrových blokov na Slovensku? Premiér Robert Fico vlani na jeseň urobil s francúzskym prezidentom silné politické vyhlásenia o spolupráci v jadrovej oblasti. Bude to mať vplyv na výber dodávateľa?

Na to momentálne nemám žiadny názor. My sa vždy, keď plánujeme nové zdroje, obrátime na všetkých relevantných dodávateľov a urobíme jasné výberové rokovanie. Rozhodujeme sa podľa najlepšej ponuky a najlepšej technológie. Nikto v ČEZ nie je predpojatý k ruským jadrovým zdrojom. Sledujeme ekonomiku dodávky, stabilitu technológie a celkový ekonomický obrázok, aby investícia bola bezpečná a mala zmysel. Netriedime dodávateľov podľa krajiny pôvodu. V tendri bude isto viac hráčov. Garantujeme férové výberové konanie.

Na Slovensku bol výber partnera na budovanie jadrovej elektrárne kritizovaný.

Ale to je celkom štandardný kolorit. Tiež sme neboli šťastní, že sme boli druhí v tendri na privatizáciu Slovenských elektrární. Mysleli sme si, že naša ponuka je lepšia ako ponuka Enelu. Mňa kritika neprekvapuje. Bol to férový proces a každý mal šancu sa zúčastniť. Posudzovali sa merateľné veci.

Aké? Nehovorilo sa o cenách.

Napríklad finančná stabilita partnerov, ich ratingy. Prípadné synergie sústav. V tomto mal ČEZ veľký náskok. V skúsenostiach a prevádzke jadrovej energetiky. Nechcem komentovať kroky konkurencie. Sme rozhodnutí stavať nový jadrový zdroj. Nebudeme vyjednávať v rovine, že možno postavíme alebo nie.

Ale nebolo žiadne verejné ohlásenie termínu, dokedy treba dať ponuku, či ohlásený dátum, keď bude komisia hodnotiť návrhy.

Informácie, že slovenská vláda zvažuje príležitosť na stavbu jadrovej elektrárne, bola v energetickej komunite dlho známa. Všetky relevantné energetické firmy dali návrhy a intenzívne komunikovali so slovenskou vládou. Nevidím na tom nič konšpiratívne. Neviem si predstaviť, že by dnes niekto z konkurentov, ktorí neuspeli, mohol povedať, že o tom nevedel.

Len kedy bol v tých dlhých mesiacoch čas, dokedy možno debatovať a nosiť papiere.

Vláda je manažérsky tím, ktorý dostal dôveru občanov. Má zostavený program, kedy rozhoduje o veciach, ktoré sú pre ňu relevantné. Urobili rozhodnutie pre budúcnosť Slovenska. Či bol nejaký termín alebo nie, mi nepripadá relevantné. Otázka je, či o takomto niečom môže slovenská vláda rozhodnúť. Ja si myslím, že je to dokonca jej povinnosť.

    Vladimír Schmalz absolvoval Vysokú školu ekonomickú. V rokoch 1991 až 2004 šéfoval spoločnosti Swabac, podnikajúcej v oblasti facility manažmentu v Česku a na Slovensku. Od júna 2004 je riaditeľom úseku ČEZ pre fúzie a akvizície. Pôsobí tiež v top funkciách v bulharskej distribučke EAD Stolichno a ruskej ZAO TransEnergo. Okrem toho zastupuje ČR v poradnom orgáne Európskej komisie BAC SEE.

Foto - archív