Ruská mena prešla od nástupu V. Putina k moci strastiplnou cestou. Až do veľkej finančnej krízy sa rubľu darilo a mierne posilňoval. Svoju najsilnejšiu hodnotu voči americkému doláru dosiahol v júni 2008 pri vysokých cenách ropy atakujúcich 150 dolárov za barel. Vtedy sa obchodoval za menej ako 25 voči americkému doláru. S nasledovným prepadom ceny ropy pri finančnej kríze v roku 2008 sa jeho cesta otočila a zavelila jasnej trajektórii devalvácie. Momentálne sa obchoduje na úrovniach 4-krát slabších.
Medzitým zažil rubeľ viacero vzostupov a pádov. Prvý veľký prepad zaznamenal práve v súvislosti s príchodom veľkej finančnej krízy. Tá časovo súvisela s inváziou do Gruzínska. Po anexii Krymu nastal druhý veľký prepad. Ten súvisel s uvalením ekonomických sankcií voči Moskve. A opäť, ako to bolo v prípade veľkej finančnej krízy, v rovnakom čase ruskej intervencie sa naštartoval veľký prepad ropy. Ten za zastavil až začiatkom roka 2016. A to bol čas, kedy si rubeľ mohol na pár rokov vydýchnuť. Korelácia medzi ruskou menou a cenou ropy je silná. Avšak nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim jej vývoj. Od Krymu ruská ekonomika stagnuje a prejavilo sa to aj v dlhoročnej stagnácii kurzu domácej meny.
A potom prišiel február 2022 a invázia na Ukrajinu. Ruský rubeľ v okamžitej reakcii trhov ďalej prudko oslabil. No jeho oslabovanie zmäkčovala ruská centrálna banka. Avšak iba do chvíle, kým medzinárodné sankcie nezmrazili jej aktíva. Centrálna banka sa ocitla bez munície. Kurz rubľa sa tak opäť razom prepadol o tretinu. Jediné, čo ruskej centrálnej banke ostalo, bolo zvýšenie úrokovej sadzby až na úroveň 20 percent. Pomohla aj vláda zákazom prevodu devíz do zahraničia a povinnosťou exportérov predať štátu 80 percent svojich príjmov. Kurz rubľa sa dočasne stabilizoval, a to na úrovni 100 za americký dolár. Jeho stabilita však pravdepodobne nebude dlhá. S tým, ako sa Rusko začína považovať na „neinvestovateľnú“ krajinu, domácu ekonomiku, finančný trh aj rubeľ čakajú krušné chvíle.
