Juraj Ďuriš je anjelským investorom. Vráža peniaze do inovatívnych nápadov. A lídrom investorského klubu 42Angels. No tentoraz pre TREND na tému start-upov hovoriť odmietol. „Som z celého toho ošiaľu okolo nich znechutený,“ tvrdí. Konkrétne dôvody takéhoto pohľadu prezradiť nechce. Ale viacero ľudí z biznis prostredia to vidí tak, že sa pojem start-up znehodnocuje. Že sa vyrábajú projekty, aby sa mohli označiť za start-up, ale neriešia konkrétnu potrebu na trhu.
Nápady dráždia
Start-upov je naozaj najviac v histórii republiky. Zdá sa, že sa za posledné roky so sviežimi, moderne znejúcimi názvami nových biznisov roztrhlo vrece.
Inovatívne nápady, aj keď často bez trhového úspechu, sa stali centrom záujmu mladej generácie, z ktorej sa tak pár nadšencov stáva podnikateľmi. Väčšinou sú to rojkovia. No aj takí musia byť, aby z nekvalitnej väčšiny vystúpili skutočne životaschopné projekty. Podobne je to aj v Silicon Valley, kde sa poneviera veľa neschopných ľudí. Ale je tam aj obrovská skupina svetovo špičkových programátorov a vývojárov.
Štatistiky zo zahraničia potvrdzujú, že prežije a trhovo uspeje približne každý desiaty projekt. Peter Dendis, ktorý sa v start-upovskej kultúre pohybuje roky a sám ako súčasť online marketérskej firmy Tarantula pracuje na viacerých start-upoch, tvrdí, že percento úspechu na Slovensku je ešte nižšie. „Keď som sa rozprával s ľuďmi zo Silicon Valley, bolo zrejmé, že tam uspejú – teda nájdu financovanie – aj menej kvalitné, takzvané béčkové projekty. Na Slovensku sa presadia iba áčkové, aj to iba pár,“ hovorí. Slováci narážajú na slabo rozvinuté podhubie mladého podnikania. Okrem obmedzenému prístupu k najnovším informáciám a technológiám zo sveta (najmä v školách) tento start-upovský svet trpí tým, že nápady si ťažko hľadajú peniaze.
A naopak. Úspešní podnikatelia, ktorí sa stali anjelskými investormi, váhajú, či do projektov investovať. Lebo tie sú často opreté o neoverené štatistiky, neuskutočnené testovania a aj prehnané očakávania „rodičov“. Prepájanie investorského a podnikateľského sveta vníma P. Dendis ako najväčší hendikep slovenskej start-upovej scény.
Jeden z mnohých slovenských start-upov. Bratislavský tím Challengest sa venuje spájaniu študentov so svetom firiem.
„Ako slovenské start-upy súťažíme na globálnom trhu so start-upmi z celého sveta, kde okrem lepšieho prístupu k súkromným peniazom majú aj rôzne fondy, iniciatívy, ktorými niektoré štáty priam pumpujú internetovú ekonomiku,“ konštatuje. Ale jedným dychom dodá, že aj prípadný neúspech je skvelá skúsenosť a pomôže pri ďalšom pokuse.
Vrchol vlny
Nadšeniu okolo start-upov či nejakého produktu sa za veľkou mlákou povie „hype“. Start-upisti toto slovo majú radi – ak ide o ich produkty či služby. Jeden z podnikateľských nadšencov Raffael Kellner, ktorý je spolutvorcom aplikácie Lingibli (učí ľudí rýchlejšie sa naučiť najpoužívanejšie frázy v cudzom jazyku), tvrdí, že pri mnohých slovenských start-upoch v súčasnosti vrcholí očakávanie z podnikateľských plánov. A tie môžu byť často nafúknuté. „Je dôležité, aby sme si ako zakladatelia uvedomili, že neexistuje úspech zo dňa na deň. Tvrdá práca, bolestivé poučenia a vytrvalosť sú stále faktory, ktoré rozhodnú o naplnení predstáv,“ dodáva R. Kellner. Nehanbí sa, že ich projekt neodštartoval podľa predstáv. Nemec a dnes Bratislavčan R. Kellner sa zamestnal v susednej Viedni, aby mohol z platu financovať aj programátorov rakúsko-slovenskej firmy Lingibli. Tvrdí, že z dnešného pohľadu by sa snažil získať investora už v skoršej fáze projektu. Ale nevzdáva sa, pretože vidí, že počet používateľov rastie. Aj keď firma stále negeneruje také výnosy, aby ju zakladatelia nemuseli dotovať.
Podobnú „zrážku s realitou“ zažili takmer všetky slovenské start-upy. Mnohé testovali svoje projekty a produkty – ako napríklad NiceReply, Foretaster či WorkInField – aj v Silicon Valley a zbierali cennú spätnú väzbu. Na základe nej potom zmenili stratégiu, dokonca aj celý produkt. Ako napríklad môže slúžiť aplikácia na hodnotenie prezentácie a spíkra InstantFeedback, ktorá prešla až k aplikácii na získavanie otázok od publika InstantDo. Drvivá väčšina start-upov vhupnutie do reality neprežije. Nikola Rafaj, výkonný riaditeľ pražského inkubátora StartupYard, hovorí, že väčšina neúspechu je založená na čisto subjektívnych faktoroch: nízke ambície, drive a odvaha. Dodáva, že mnohé stredoeurópske start-upy oproti americkým trpia tým, že sa nevedia predať. „Američania hovoria, že máme skvelých inžinierov a doťahujeme veci do detailov. Ale niekedy rozhoduje čas, inokedy to, ako sa idea a riešenie prezentujú,“ dodáva N. Rafaj.
Ivan Štefunko, šéf spoločnosti Neulogy, ktorá robí start-upom poradenstvo, tvrdí, že sklamania patria k tajomstvám úspechu. Ani veľké firmy ako Google nevznikali zo dňa na deň a na svojej ceste veľakrát aj neuspeli. „Od narodenia sme v jednej veľkej súťaži. A život je plný vrcholov a pádov, tak neviem, prečo by to malo byť v podnikaní inak,“ zdôrazňuje pre niektorých frustrovaných podnikateľov.
Big data
Z česko-slovenského regiónu sa vo svete ujalo pár technologických firiem. Najmä sú v oblastiach ako počítačová bezpečnosť (firmy ako napríklad Eset, AVG, Avast), big data (GoodData), aplikácie pre vývojárov (Apiaryio, Systinet) či počítačové hry (Cauldron, Pixel Federation, Geewe, Bohemia Interactive). Tieto a ďalšie firmy patria vo svete medzi špičku. P. Dendis hovorí, že je to vďaka koncentrovanému know-how na jednom mieste – v nejakom regióne alebo meste. Vznikajú vlastne vedomostné klastre, kde sa koncentruje znalosť istej problematiky. A prepájaním vznikajú nielen nové riešenia, inovácie, ale aj nové firmy. V ostatnom ročníku vrcholnej súťaže pre start-upy na Slovensku StartupAwards.SK boli po prvýkrát vytvorené kategórie – napríklad aj umenie či dobročinný sektor. I v týchto kategóriách sa začína na Slovensku objavovať pár silných mien. Pozerať sa na start-upy iba ako na technologické inovatívne firmy bude v budúcnosti nedostačujúce.
I. Štefunko pripomína, že súčasná generácia start-upistov je vzdelaná, hovorí cudzími jazykmi, ale najmä je na pulze diania – napriek tomu, že je na Slovensku. Tí ľudia pracujú napríklad na ďalšej veľkej vlne s názvom big data. Väčšinou ide o informácie o zákazníkovi, ktoré zatiaľ firmy nevedia vhodne a efektívne využiť. Ale dajú sa použiť ako prienik rôznych sfér s cieľom skvalitňovať človeku život.
„Vidím, že mladí podnikatelia robia oveľa menej takzvané me too projekty. Teda napodobeniny niečoho, čo funguje,“ dodáva. S tým, že cítiť, ako start-upovská scéna kvalitatívne dozrieva. Nesúhlasí s tým, že sa pojem start-up kvantitou projektov znehodnocuje. Podľa neho sa skôr vytvára väčšie podhubie, aby mohli vyrásť hviezdne projekty. „Chodia projekty, ktoré sú úžasné. Samozrejme, vždy príde aj pár nekvalitných. Ale čoraz viac je tých vážne inovatívnych,“ zdôrazňuje I. Štefunko. Jedným dychom však dodáva, že často projektom chýba schopnosť vedieť sa prezentovať. „Nejde o grafiku či interaktivitu, ale hlavne o jasnosť,“ tvrdí.
Chýbajúci kapitál
Jasné pomenovanie projektu, riešenej potreby, ale aj modelu, ako na ňom zarobiť, nie je dôležité iba pre úspech start-upu. Ale najmä pre zaujatie investora, ktorý by mal do nádejného nápadu investovať – napriek vysokej šanci, že nápad neuspeje. Na Slovensku je málo anjelských investorov, preto je výber projektov prísny a podmienky pre väčšinu slovenských start-upov náročné. A tak nemusia byť pre začínajúcich podnikateľov akceptovateľné. Zdá sa im, že za málo peňazí musia dať v podobe podielu až priveľa „muziky“. I. Štefunko pripomína, že na Slovensku neexistuje ani trh s rizikovým kapitálom, nieto ešte burza, ktorá by pomohla tak investorom, ako aj podnikateľom.
Podľa šablóny
Systém „štíhleho start-upu“ využíva väčšina začínajúcich podnikateľov
- Majte víziu, akú potrebu chcete na trhu riešiť, a definujte predpoklady úspechu.
- Vytvorte najskromnejšiu životaschopnú verziu vášho produktu (MVP – Minimum Viable Product) a čo najskôr ju uveďte na trh.
- Testujte predpoklady a vedecky pozorujte a merajte správanie prvých zákazníkov, napríklad vašich priateľov.
- Zbierajte spätnú väzbu. Pýtajte sa ich, čo im pripadá zložité alebo čo by zmenili.
- Vyhodnoťte vaše predpoklady a pivotujte (otočte stratégiu alebo vlastnosti produktu).
- Zlepšenia zapracujte a prehodnoťte predpoklady úspechu.
- Merajte zmenu v správaní zákazníkov a zbierajte spätnú väzbu.
- Postup opakujte, až pokiaľ nedosahujte výsledky, po akých ste túžili.
PRAMEŇ: spracované podľa knihy The Lean Startup, Eric Ries, 2011
Článok vyšiel ako súčasť špeciálu TREND +Malé a stredné podniky v týždenníku TREND 17/2013.
Partner projektu:
