Bolo by lepšie, ak by bol prezident v parlamentnej demokracii volený nepriamo. Priamou voľbou posilnený prezident totiž vychyľuje moc svojím smerom, obvykle na úkor vlády, čo je v priamom rozpore s parlamentarizmom. Spravodajkyni TASR to v rozhovore povedal český politológ a vedúci Katedry politológie a anglofónnych štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe (MUP) Petr Just.
V parlamentnom usporiadaní nemá byť podľa neho prezident hlavným mocensko-politickým hráčom. Môže narúšať rovnováhu v systéme, kde je hlavnou zložkou výkonnej moci vláda. Just však zdôraznil, že to, ako prezident k výkonu funkcie pristupuje, nie je len otázkou spôsobu voľby. „Veľmi záleží na osobnosti prezidenta, ale aj na tom, čo mu ostatní hráči v systéme dovolia a ako zareagujú na prípadné pokusy o prezidentov mocenský rozmach,“ dodal.
Nepriama voľba prezidenta
Podľa politológa mali v Česku tendenciu zasahovať do každodenného vládnutia už nepriamo volení českí prezidenti. Bola obava, že u priamo voleného prezidenta by to mohlo byť ešte silnejšie. Nakoniec však zaviedla priamu voľbu aj Česká republika. Pomohla tomu skúsenosť s poslednou nepriamou voľbou v parlamente v roku 2008.
„Vyhrážanie sa poslancom a senátorom na toaletách Pražského hradu, na ktorom sa vtedy voľba konala, záhadné ochorenie niekoľkých poslancov, na hlasoch ktorých stála podpora niekoľkých kandidátov, guľky v obálkach pre niektorých poslancov a podobne, a to všetko vtedy v priamom prenose ČT24,“ vykreslil politológ atmosféru z poslednej parlamentnej voľby prezidenta.
„To bola posledná kvapka, potom už všetko smerovalo k priamej voľbe,“ uviedol Just s tým, že v parlamentných voľbách v roku 2010 mali zavedenie priamej voľby prezidenta v programe takmer všetky politické strany. Nakoniec sa táto priorita dostala aj do programového vyhlásenia novozvolenej vlády Petra Nečasa, ktorá zmenu ústavy aj presadila.
Just preferuje nemecký alebo estónsky model
Napriek tomu je podľa českého politológa v parlamentnej demokracii lepšia nepriama voľba, pretože viac zodpovedá charakteru parlamentného systému. Dajú sa však nastaviť parametre tak, aby sa pri tomto type voľby minimalizovala manipulácia či korupcia, ktorá bola v Česku hlavnou príčinou zavedenia priamej voľby. „Osobne by som preferoval nemecký alebo estónsky model,“ povedal Just.
V Nemecku prezidenta volia v takzvanom Spolkovom zhromaždení poslanci Bundestagu a zástupcovia krajinských snemov. Ide o takmer 1 500 ľudí, čo podľa politológa „poskytuje určitú prevenciu pred manipuláciou“.
Česi si prezidenta v priamej voľbe zatiaľ vyberali dvakrát. V obidvoch prípadoch zvíťazil Miloš Zeman. Prezident, ktorého si vyberú v tohtoročných voľbách, tak bude druhou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi.
Ďalšie dôležité správy
