Česko ešte nemá nového ministra financií - najvážnejším kandidátom je momentálne Zbyněk Stanjura z ODS - už teraz ho však čaká ťažká úloha.
Obhájiť pred novo zostavenou Poslaneckou snemovňou štátny rozpočet na budúci rok. Ak ho poslanci neschvália do konca roka, vláda bude hospodáriť v rozpočtovom provizóriu, píše server idnes.cz.
Minister bude mať o to ťažšiu pozíciu, že návrh pripravený odchádzajúcou ministerkou Alenou Schillerovou (za ÁNO) je pre budúcu vládnu koalíciu neprijateľný. Zvlášť obrovský schodok 376,6 miliardy korún nemá šancu prejsť cez 108 hlasov
Ak poslanci novej Snemovne rozpočet podľa predpokladov neschvália, nový minister financií ho bude musieť prerobiť a od januára na rad príde rozpočtové provizórium. Podľa väčšiny odborníkov neprinesie žiadne dramatické problémy za predpokladu, že nepotrvá dlho.
Dva mesiace nespôsobia problémy
V rozpočtovom provizóriu, ktoré si Česko naposledy vyskúšalo v roku 2000, sú pravidlá jasne dané. Vláda má každý mesiac k dispozícii jednu dvanástinu výdavkov rozpočtu z predchádzajúceho roka, teda 2021.
Zároveň má však tiež významne obmedzené možnosti vypisovať nové dotačné tituly, nemôže prostriedky presúvať medzi kapitolami a ani z vládnej rozpočtovej rezervy.
„Problémom rozpočtového provizória je, že sa každý mesiac navyšujú disponibilné prostriedky jednotlivých kapitol iba o jednu dvanástinu výdavkov starého rozpočtu. Nie je tak možné začať významnejšie investície a dotačné programy, pretože pri ich spustení musí mať správca rozpočtu zaistený celý očakávaný výdavok,“ približuje ekonóm Jan Pavel z Národnej rozpočtovej rady.
Ak by rozpočtové provizórium trvalo dlho, podľa Pavla by ho mohli finančné trhy vnímať ako dôkaz politickej nestability. „A to by mohlo viesť k rastu úrokov zo štátneho dlhu,“ vysvetľuje ekonóm.
Ak ale provizórium čoskoro skončí, nemalo by dôjsť k závažnejším ekonomickým škodám.
Podľa hlavnej ekonómky Raiffeisenbank Heleny Horskej rozpočtové provizórium trvajúce do dvoch mesiacov problém nebude. Namieste je hlavne snažiť sa plánovaný rozpočet osekať. Na 300 miliárd to podľa nej pôjde určite.
Horská by ako prvý krok ukončila covidové programy pomoci.
„To nie sú len program Antivirus a rôzne covid programy, ale tiež treba vrátiť mieru zdanenia nafty na pôvodnú úroveň, ktorá by mala dať šesť miliárd korún, zrušiť zľavy na cestovnom, to je ďalších šesť miliárd korún. Môžeme sa baviť o ďalších úsporách v bežnej prevádzke štátu,“ hovorí.
Aj napriek problémom automobilového priemyslu by podľa Horskej mali byť daňové príjmy lepšie ako vlani, čo tiež pomôže zníženie plánovaného deficitu.
Na problémy vysokého deficitu dlhodobo upozorňuje Národná rozpočtová rada. Česko sa totiž kvôli nemu rýchlejšie približuje dlhovej brzde, ktorá príde na rad, keď verejný dlh prekoná 55 percent HDP. V takom prípade musí vláda predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Ak Česko bude vŕšiť dlhy doterajším tempom, náraz príde podľa najnovšej predikcie v roku 2026 až 2027.
Schillerová škrty nevíta
S rýchlejším znižovaním deficitu nesúhlasí končiaca ministerka Alena Schillerová.
„Opakujem, že avizované škrty koalície SPOLU za 80 miliárd korún možno docieliť jedine tvrdými škrtmi v investíciách alebo v rezortoch, ako sú vnútro či obrana. To spôsobí obmedzenie verejných služieb a pribrzdenie hospodárskeho rastu,“ varuje.
Pre tento rok poslanci schválili rozpočet so schodkom pol bilióna korún, ministerstvo financií ho ale očakáva okolo 400 miliárd korún.