Česko vo vleku zahraničných rizík

Rast českej ekonomiky pokračoval tento rok vďaka oživeniu zahraničného dopytu a domácej investičnej aktivity. Zatiaľ čo firmy po rokoch opäť nakupovali stroje a dopravné prostriedky, domácnosti skôr šetrili. Slabý domáci dopyt prispel k útlmu inflačných rizík, v dôsledku čoho sa cenová dynamika pohybovala väčšinu roka pod dvojpercentným cieľom Českej národnej banky (ČNB).

Na finančnom trhu vďaka tomu prevládali nízke úroky, ktoré sa odzrkadlili v poklese úročenia nových úverov podnikom i obyvateľstvu. Úsporné opatrenia začali prinášať prvé ovocie. Fiškálny deficit sa v roku 2011 priblížil k štyrom percentám HDP. Odmenou za reformné úsilie vlády a pozitívne parametre domácej ekonomiky bolo nedávne zvýšenie ratingu ČR agentúrou Standard & Poor’s.

České hospodárstvo, ktoré rastie dva roky za sebou, však nie je imúnne voči vývoju v západnej Európe, kam smeruje väčšina českého exportu. Začínajú sa objavovať prvé známky spomalenia. Nejde len o indikátory podnikateľskej nálady, ale aj o pokles objednávok, ktorý začínajú cítiť niektoré priemyselné odvetvia, nateraz s výnimkou tých najsilnejších, čiže výroby automobilov a elektrotechniky.

Zhoršujúce sa vyhliadky Nemecka sa určite prejavia na českom vývoze. S nižším hospodárskym rastom sa zhoršia aj podmienky na trhu práce a očakávaná vyššia inflácia zmaže už aj tak slabý rast miezd. Spotreba domácností zrejme zostane v mínuse, so spomalením možno rátať aj pri investíciách.

Vyššia DPH, vyššia inflácia

Verejný sektor bude vzhľadom na snahu stláčať fiškálny deficit celý budúci rok pod tlakom. Všetky prorastové opatrenia budú výrazne obmedzené. Schválené zvýšenie dolnej sadzby DPH z 10 na 14 percent síce zabezpečí rozpočtu dodatočné zdroje, no tie by mali ísť primárne na dôchodkovú reformu a nie do bežných príjmov. Zmena DPH sa prejaví vo vyššej inflácii. Začiatok roka 2012 prinesie jej prudkú akceleráciu nad tri percentá.

Napriek tomu si ČR bude môcť dovoliť „luxus“ nízkych úrokov, keďže vyššie ceny ešte viac utlmia domácu spotrebu. Vzhľadom na to, že sa dlhová kríza v Európe skôr či neskôr skončí, ožije i dopyt po stredoeurópskych menách. Česká koruna by sa napriek nízkym kľúčovým sadzbám mala vrátiť k trendu posilňovania, aj keď ten nebude taký silný, ako predpokladá ČNB, podľa ktorej by kurz na konci budúceho roka mal dosiahnuť 22,8 CZK/EUR.

Ďalšie úspory

Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, fiškálny schodok klesá. Vládne úspory prinášajú prvé ovocie –úbytok počtu štátnych zamestnancov a pokles ich miezd. Existuje šanca, že deficit verejných rozpočtov klesne v budúcom roku pod štyri percentá HDP. Vďaka vyšším daniam a ďalším vynúteným úsporám, ktoré bude musieť vláda ešte prijať. Výsledkom by malo byť udržanie dôveryhodnosti v očiach investorov v podobe relatívne nízkych výnosov štátnych dlhopisov či rizikových prirážok.

Na druhej strane treba rátať s tlakom na rast sociálnych výdavkov či už pre valorizáciu dôchodkov a ďalších dávok, ako aj v dôsledku očakávaného vzostupu nezamestnanosti. V jej poklese zohral nemalú úlohu záujem o odchod do predčasného dôchodku, ktorý sa už nezopakuje. Hospodárske spomalenie tak prinesie nižšiu ponuku voľných miest a v niektorých odvetviach aj prepúšťanie.

V znižovaní zamestnanosti bude pokračovať stavebníctvo a do prepúšťania sa pustia menej úspešné priemyselné odvetvia, ako sú potravinárstvo, textilný a odevný priemysel a zrejme aj výroba spotrebnej elektroniky.

Sotva sa ČR spamätala z poslednej recesie, čaká ju ďalšie spomalenie v dôsledku celoeurópskeho útlmu vyvolaného vleklou dlhovou krízou. Ako však ukázali roky 2008 a 2009, jej ekonomika je flexibilná z pohľadu schopnosti firiem vyrovnať sa so zhoršenými podmienkami aj pružnosti trhu práce. Česi sa tak budú môcť koncentrovať na zlepšovanie stavu verejných financií.

Česká ekonomika (prognóza)