Česko, Slovensko a ďalšie krajiny majú deravé armády

Ruská invázia na Ukrajine pripomína postsovietskym štátom vrátane Českej republiky, že neplnia ciele náboru nových regrútov do armády a bojujú s udržaním počtu aktuálnych vojakov. Asi 80 českých stredoškolákov sa rozhodlo stráviť časť letných prázdnin na štvortýždňovom výcvikovom programe, ktorý sa koná v uzavretej vojenskej zóne 94 kilometrov západne od Prahy.

Náčelník Generálneho štábu českej armády, generálporučík Karel Řehka označil súčasný systém za neudržateľný. „Ak neurobíme nič s nedostatkom ľudských zdrojov v armáde, môže to znamenať, že nebudeme schopní zachovať mier a odradiť potenciálneho nepriateľa,“ uviedol pre Reuters. Podľa najnovších údajov dosiahli Česi v roku 2021 len 56 percent náborového cieľa, pričom v roku 2022 toto číslo stúplo na 85 percent.

Podobné problémy s náborom majú aj iné krajiny strednej a východnej Európy vrátane Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska, ktoré susedia s Ukrajinou. Napriek snahám o modernizáciu vojenskej techniky sa bez dostatku kompetentných a motivovaných ľudí všetky investície míňajú účinku, upozorňuje K. Řehka.

Podobným výzvam čelia aj západoeurópske krajiny v NATO. V júli agentúra Reuters informovala, že NATO bude potrebovať 35 až 50 ďalších brigád, aby plne realizovalo nové plány na obranu územia aliancie pred potenciálnym útokom zo strany Ruska. Problém je oveľa výraznejší v stredo- a východoeurópskych krajinách, ktoré strávili štyri desaťročia pod sovietskou nadvládou a už dlho varujú pred hrozbou zo strany čoraz asertívnejšieho Ruska pod vedením prezidenta Vladimira Putina.

„Obrátenie ruskej agresie proti nám nepovažujeme za nemožné... v priebehu niekoľkých rokov,“ povedal bývalý český námestník ministra obrany a súčasný vyslanec pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný. „V prípade, že Rusko zaútočí, musíme vedieť, že sa môžeme spoľahnúť na určitý počet vojakov a ich schopnosti.“