Vianočné sviatky už klopú na dvere. Kapor sa stal dominantou rybou štedrovečerných stolov a jedným z hlavných symbolov Vianoc v našom regióne. Tradícia konzumácie kapra v regióne strednej Európy sa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka prejavuje aj na rozložení chovu kapra v Európe, ktorému dominujú krajiny V4. Česko, Poľsko a Maďarsko sa podieľajú na európskej produkcii kaprov takmer dvomi tretinami. Regionálnu výnimku v tomto smere predstavuje Slovensko, ktoré so zanedbateľným podielom 0,4 percenta na európskej produkcií výrazne zaostáva za svojimi susedmi z regiónu. Chov kaprov je však pomerne silne rozšírený aj v ostatných krajinách regiónu strednej a východnej Európy, či v Nemecku.
Česko lídrom
V absolútnych číslach je najväčším európskym producentom kaprov Česko, kde sa ročne vyprodukuje takmer 19-tisíc ton kaprov. O pozíciu európske lídra v chove kaprov sa Česko pravidelne strieda podľa analytika s Poľskom, ktorého produkcia bola podľa posledných čísel približne o tisíc ton nižšia ako v Česku. Rebríčku v prepočte na obyvateľa potom už jednoznačne kraľujú naši západní susedia Česi s produkciou 1,8 kilogramu kaprov na obyvateľa, pred Maďarmi s 1,3 kilogramu kapra na obyvateľa. Viac ako jeden kilogram kaprov na obyvateľa vyprodukuje aj Litva, nadpriemernú produkciu však nájdeme aj vo viacerých ďalších krajinách regiónu strednej a východnej Európy, teda v Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku, Poľsku, Rumunsku, či Lotyšsku.
Aj napriek tomu, že produkcia kaprov na Slovensku za okolitými krajinami zaostáva, kapor je predsa len tradičným pokrmom aj slovenskej kuchyne. Miestna produkcia kaprov dokáže pritom uspokojiť len necelú štvrtinu domácej spotreby a tak je krajina odkázaná na ich dovoz. Slovensko je tak podľa Koršňáka najväčším čistým dovozcom kaprov v prepočte na obyvateľa spomedzi všetkých krajín EÚ. Ročne dovezie približne 196 gramov kaprov na jedného obyvateľa. Kaprov pritom dováža len z dvoch susedných krajín, viac ako 90 percent z Česka, ostatok z Maďarska.
Európske čísla dovozu kaprov
Najväčším čistým exportérom kaprov v Európe sú práve Česi, v prepočte na obyvateľa ročne vyvezú podľa Koršňáka viac ako jeden kilogram kaprov. Okrem domácich stolov smeruje najväčšia časť českých kaprov do Poľska s podielom 33 percent vývozov, Nemecka s podielom 25 percent a na Slovensko smeruje 13-percentný podiel. Významnými európskymi exportérmi kaprov v prepočte na obyvateľa krajiny sú podľa Koršňáka aj Maďari, Litovčania, Chorváti a Bulhari. Naopak, Poľsko, ktoré je v absolútnom vyjadrení druhým najväčším producentom kaprov v Európe, nedokáže z vlastných zdrojov plne uspokojiť ani vlastnú spotrebu kaprov, a tak sa radí medzi čistých dovozcov kaprov, po Slovensku a Rumunsku dovezie v čistom vyjadrení dokonca najviac kaprov zo všetkých krajín EÚ.
Vianočný charakter kaprov podľa Koršňáka potvrdzuje pohľad na intenzitu zahraničného obchodu. Takmer tri štvrtiny dovozov kaprov na Slovensko sa uskutočnia práve v predvianočnom období. Podobne na predvianočné obdobie pripadá až polovica českých vývozov kaprov, či celkového obratu v zahraničnom obchode s kaprami v priemere v krajinách EÚ.