Česká republika počíta s ďalšou vojenskou a humanitárnou pomocou Ukrajine. Pomôcť chce už teraz s opravou vojnou zničených škôl, nemocníc a ďalších vecí, aby krajina mohla ďalej fungovať. Túto podporu chce Česko počas svojho predsedníctva v EÚ koordinovať. Novinárom to dnes po spomienkovej akcii k výročiu okupácie Československa povedal premiér Petr Fiala.
Budú pokračovať v pomoci
„Budeme pokračovať v tom, čo robíme. Budeme ďalej posielať vojenskú techniku Ukrajine. Rozvíjame rokovania s Ukrajinou o povojnovej pomoci a tiež to, kde by sme mohli pomôcť už teraz, či už ide o opravu škôl, zdravotníckych zariadení, tých vecí, ktoré Ukrajinci potrebujú k tomu, aby do značnej miery mohli normálne žiť. Myslím si, že to je úloha nielen Česka, ale aj ďalších krajín. Využívame aj predsednícku úlohu v EÚ, aby sme veci skoordinovali tak, aby pomoc zo strany Európy bola naozaj účinná,“ povedal Fiala.
Popri vojenskej pomoci a obnove spomenul premiér pomoc humanitárnu či diplomatickú. „Vo všetkých tých smeroch budeme pokračovať, pretože sme si vedomí toho, že Ukrajina čelí obrovskej presile. A jedine, keď im krajiny ako naša a ďalšie západné demokratické krajiny pomôžu, dokážu Ukrajinci ruskej presile odolať,“ uviedol predseda vlády.
Česko prijalo najviac utečencov na počet obyvateľov
Ruská invázia na Ukrajinu začala 24. februára. Česko odvtedy vydalo vojnovým utečencom 415 700 víz na ochranu. Prijalo tak najviac utečencov na počet obyvateľov. ČR na Ukrajinu od začiatku posiela zbrane a vojenský materiál. Presné informácie o dodávkach česká strana väčšinou nezverejňuje. Objavujú sa až dodatočne, a to často na záberoch z bojísk. Na Ukrajinu putuje aj iný materiál, a to napríklad hasičské vozidlá či zdravotnícke pomôcky.
Okrem Fialu ruský vpád na Ukrajinu k okupácii Československa, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, prirovnali dnes aj ďalší koaliční aj opoziční politici. Mnohí z nich uviedli, že agresii sa treba postaviť a slobodu brániť.