Tak sa dá v skratke zhrnúť príbeh najdlhšieho mestského tunela v Európe – 6,4 kilometra dlhej pražskej Blanky, ktorá je súčasťou tamojšieho mestského okruhu. Nikdy nekončiacu výstavbu spôsobili technické pochybenia, snahy o vypovedanie zmlúv, žaloby.

Česká Blanka: Predražený tunel projektovaný „debilmi“ slúži ako štúdio

Mapa tunel Blanka Zdroj: tunelblanka.cz

Kto za túto situáciu môže? V tom sa zhodnú všetci – my to nie sme, sú to tí ostatní. TREND.sk prináša prehľad najväčších pochybení a problémov, ku ktorým počas výstavby a plánovania došlo, spolu s prehľadom doterajšieho využitia tunelu (cyklistický chodník, televízne štúdio, testovací okruh či koncertná sieň).

Tri prepady pôdy

„Už za štyri roky má byť vyriešená dlhoročná kritická dopravná situácia Prahy. Jedno z volebných hesiel ODS, ktoré hovorí „autá pod zem“, dostáva konkrétny rozmer v podobe ojedinelého tunelového komplexu Blanka,“ písal ešte v roku 2007 český denník Právo.

Vtedajší pražský primátor Pavel Bém považoval stavbu za prioritu. Podpisu zmluvy medzi mestom a spoločnosťou Metrostav o výstavbe nezabránila ani chýbajúca analýza dopadov na životné prostredie, za čo si vyslúžila silnú kritiku ekológov.

Prvé problémy pri stavbe na seba nenechali dlho čakať. Už v máji 2008 nastala prvá veľká komplikácia, keď sa prepadla zem v parku Stromovka, popod ktorú Blanka vedie. Vznikol kráter s priemerom dvadsať a hĺbkou pätnásť metrov. Situácia sa opakovala v októbri, v tom istom parku vznikol kráter s priemerom 25 a hĺbkou šestnástich metrov.

Situácia viedla k podaniu trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, avšak polícia prípad odložila. Obvodný banský úrad v Kladne udalosti vyšetroval a dospel k záveru, že nedošlo k pochybeniu ani jedného účastníka stavby.

V júli roku 2010 počas stavby nastal prepad pôdy opäť. V tuneli bol zavalený bagrista aj so svojim strojom, k zraneniam našťastie nedošlo. V areáli ministerstva kultúry sa prepadla časť neskolaudovaného parkoviska a záhrady, kráter mal priemer 15 metrov.

Tento prípad podľa polície opäť nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu, avšak kvôli určitým pochybeniam uložil banský úrad spoločnosti Metrostav pokutu milión korún. Spoločnosť sa neodvolala, pretože by jej kvôli prieťahom na stavbe hrozili penále zo strany mesta vo výške jednej miliardy korún.

Pekný prípad prepojenia biznisu a politiky

Okrem viacerých prepadov zeme vzbudila veľkú pozornosť médií Blanka aj v roku 2011. Bohuslav Svoboda, ktorý na poste primátora Prahy vystriedal P. Béma, na celý projekt poslal nezávislých audítorov z medzinárodnej spoločnosti White & Case.

Ako správu popisuje portál iDnes, výstavba Blanky je dobrým príkladom prepojenia biznisu a politiky. Kľúčovými postavami sú podľa denníku tri osoby – P- Bém, bývalý pražský primátor, Jiří Toman, ktorý šéfoval špeciálnemu odboru mestského investora majúceho na starosť všetko dianie okolo Blanky a vplyvný lobista a biznismen Roman Janoušek majúci vplyv od politiky až po stavebné firmy vrátane Metrostavu.

Podľa svedkov z magistrátu mal byť práve R. Janoušek, ktorý úradníkom poskytoval priateľské rady. A práve počas úradovania P. Béma sa v odbore J. Tomana schvaľovalo najviac „zdražovacích“ dodatkov – v stavebnej časti išlo o navýšenie o 2,8 miliardy českých korún.

Je zmluva vôbec platná?

Na zistenia ohľadom prepojenia biznisu a politiky, ale aj niekoľko miliardové zdraženie výstavby oproti pôvodnému plánu, reagoval aj ďalší pražský primátor. „Zmluva je veľmi pravdepodobne neplatná, preto Metrostavu neplatíme,“ povedal Tomáš Hudeček v roku 2013.

„Tento zásadný problém je možné jednoznačne prisúdiť právnemu diletanstvu vedenia mesta z Bémovho obdobia a arogancii, ktorá sa prejavovala nerešpektovaním zákonov a bezpečnosti voči verejným zdrojom,“ vysvetľoval T. Hudeček.

Prahe tak za jeho pôsobenia vznikli voči Metrostavu pohľadávky vo výške niekoľkých miliárd českých korún. Spoločnosť kvôli vzniknutému stavu odmietala na stave ďalej pracovať. Spor nakoniec vyriešil súd, ktorý potvrdil platnosť zmluvy. Metrostavu prikázal v stavbe pokračovať a mesto Praha donútil za vykonané práce zaplatiť.

Projektanti sú „asi nejakí debili“

Najaktuálnejšou kauzou, ktorá opäť zdržala otvorenie Blanky, sú vlhké káble. Namontované do stavby boli síce odolné voči ohňu, nie však voči vode. S tou projektanti pôvodne nerátali a v roku 2013 bol počas povodní tunel zaplavený, čo káble poškodilo a musia sa vymeniť. Nie časti, ale všetky – 300 káblov o celkovej dĺžke približne 56 kilometrov.

Situáciu z pražského magistrátu v súčasnosti rieši už štvrtá primátorka počas výstavby tunela, Adriana Krnáčová. Tej už došla trpezlivosť a projektantov vo svojich vyjadreniach vôbec nešetrila.

Na otázku reportérky televízie Nova, ako sa mohlo stať, že káble nie sú vode odolné, A. Krnáčová zareagovala svojsky. „Asi sú blbí. Keď niekto hrabe tunel, tak s najväčšou pravdepodobnosťou tam je nejaká voda.“ Na otázku reportérky, kto tento projekt robil, odpovedala: „Asi nejaký debil.“

Svoje vyjadrenia už o tri dni na to určitým spôsobom miernila, aby jej urážky nepatrili iba jednej osobe. „Chcem sa ospravedlniť za moje minulé vyjadrenie, že na tom stave, ktorý sa momentálne nachádza na tuneli Blanka, môže len debil. Ja som zistila, že tam je podstatne viac debilov, ktorí sa to môžu,“ povedala A. Krnáčová po stretnutí s dodávateľom technologickej časti tunelu, firmou CKD Praha DIZ.

S touto spoločnosťou v súčasnosti vedie mesto posledný spor ohľadom prác na tuneli. Pražskému magistrátu poslala faktúru na 628 miliónov korún. Mesto ju však neprialo a poslalo naspäť, pretože A. Krnáčová odmieta dodávateľom platiť za ďalšie práce.

V súčasnosti nie je vyriešený ani spor so správcom stavby, firmou Inženýring dopravních staveb, o ktorom má súd rozhodnúť v priebehu leta.

Na čo všetko už Blanka slúžila

Cyklistický chodník

V apríli tohto roka cez tunel Blanka viedla cyklojazda, ktorej sa zúčastnilo viac ako päťtisíc cyklistov.

Televízne štúdio

Česká televízia v decembri minulého roka využila Blanku ako televízne štúdio na tému samotného tunela, ale aj ďalších veľkých stavieb v Českej republike.

Česká Blanka: Predražený tunel projektovaný „debilmi“ slúži ako štúdio

Tunel Blanka ako televízne štúdio Zdroj: Česká Televize

Výlety skateboardistov

Prázdny tunel s kvalitným asfaltom lákal aj skateboardistov. Keďže išlo o nepovolené vniknutie do objektu, polícia na mieste zasahovala niekoľkokrát a rozdávala pokuty.

Testovacia dráha

Česká odnož amerického magazínu Forbes v Blanke testovala automobily Tesla.

Filharmonická sieň

A ďalšieho testu, tento raz akustiky, sa Blanka dočká v auguste. Na jednom z jej vjazdov bude hrať Pražská komorná filharmónia. Vstup bude zdarma, očakávaná je účasť päť až desiatich tisíc ľudí.