Už takmer trištvrte roka na nás útočí v informačných prostriedkoch kampaň o obľúbenosti čerstvého mlieka z automatov. Boli sme svedkami, ako exminister pôdohospodárstva propagoval jeho konzumáciu. Mnohí si mysleli, že sa tak vyrieši problém nízkych cien surového mlieka a pomôže našim poľnohospodárom. Navyše nám to mala financovať Európska únia zo svojich fondov.
Všetko by to mohlo byť v poriadku, zvlášť ak navyše vezmeme do úvahy dlhodobo neuspokojivú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Keby tu nebolo niekoľko háčikov. Jeden z tých menej podstatných môže zaujímať daňových poplatníkov. Automaty umiestnené v obchodných centrách alebo na námestiach Európska únia asi neuhradí, nie sú „predajom z dvora“.
Pasterizácia
Podstatnejšie háčiky skrývala informačná kampaň. Tlačené, internetové prostriedky, ale aj rádiá k aktivitám poľnohospodárov ochotne pridávali oduševnené názory laikov a poniektorých odborníkov. Títo prakticky zhodne tvrdili, že čerstvé mlieko z automatov je „nepráškované“, bez konzervačných látok, neriedené, zdravé, bezpečné, dá sa z neho urobiť tvaroh, ktorý „chutí nielen mne, ale aj mojim vnučkám“, a pod. Všade sme mohli registrovať len termín „čerstvé mlieko“ bez použitia prívlastku surové alebo nepasterizované. Bol to zámer v mene komerčného úspechu alebo ten prívlastok pokladali za nepodstatný?
Ak si položíme priamu otázku, či môže čerstvé surové mlieko obsahovať patogénne mikroorganizmy, isto bez váhania odpovieme áno. Ako ich teda zničíme? Jednoznačne teplotným opracovaním, pasterizáciou. Zaregistrovali sme takéto odporúčanie pri propagácii nakupovania takzvaného čerstvého mlieka z automatov?
Najčastejšie používaná šetrná pasterizácia znamená krátkodobé teplotné opracovanie mlieka, obyčajne teplotou 74 stupňov Celzia a výdržou od 15 do 40 sekúnd. Pasterizácia skutočne usmrtí všetky vegetatívne patogény a súčasne aj väčšinu ostatných takzvaných saprofytických baktérií spôsobujúcich kazenie mlieka. Tým sa predĺži jeho trvanlivosť. Do pasterizovaného mlieka sa teda nemusia pridávať konzervačné látky a ani sa nepridávajú.
Nie na priamu konzumáciu
V diskusii s pracovníkom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) sme sa zhodli, že surové mlieko z mliečnych automatov je nevhodné na priamu konzumáciu. Kto to však na základe doterajšej kampane rešpektuje? Aká časť konzumentov mlieko doma teplotne ošetrí? Kto berie vážne upozornenie, že „mlieko z automatu nie je určené pre deti, staršie osoby a osoby s oslabenou imunitou“, keď nikto o tom nehovorí, a veď aj „sám pán minister to pil v televízii“. Napokon v podobnom zmysle postupovali aj propagátori pri ohlasovaní ostatnej inštalácie automatu v obchodnom centre v Trenčíne. Termín surové alebo nepasterizované tiež zabudli pripomenúť.
Ešte nadviažem na diskusiu s veterinárnym lekárom. Z výsledkov doterajších analýz mlieka z automatov ŠVPS SR vyjadrila nespokojnosť s počtami somatických buniek. Tento parameter je indikátorom zápalových procesov dojníc vyvolaných patogénnymi mikroorganizmami. V surovom mlieku sa naozaj môžu nachádzať baktérie schopné vyvolať ochorenia ľudí. Niektoré z nich, napríklad salmonely, kampylobaktery, E. coli a stafylokoky (Staphylococcus aureus), sa v ňom nachádzajú pravidelne, iné sporadicky, ako napríklad Listeria monocytogenes. Niektoré spôsobujú infekcie a na ich vyvolanie postačuje nízka infekčná dávka, niektoré môžu tvoriť enterotoxíny.
Odborník tieto fakty nemôže prehliadnuť. Veď načo by sa zavádzala povinná pasterizácia mlieka po celom svete. V Bratislave to bolo vyhlásené vyhláškou dokonca už v roku 1929, teda skôr ako v samotnom Československu. Vtedy sa tým účinne zabránilo šíreniu tuberkulózy a iných infekčných chorôb prenosných zo zvieraťa na človeka.
Príklady
V súčasnosti medzi najčastejšie ochorenia z kontaminovaných potravín patria kampylobakteriózy vyvolané termofilnými kampylobaktermi (Campylobacterium jejuni a C. coli). Koncom minulého roka napríklad vzniklo potvrdené skupinové ochorenie kampylobakteriózy zo surového mlieka vo Francúzsku. Dve triedy žiakov navštívili farmu a pili nepasterizované mlieko. Polovica z každej triedy ochorela. (Publikáciu o tejto udalosti som elektronicky zaslal aj exministrovi Stanislavovi Becíkovi, neskôr aj na ŠVPS a Úradu verejného zdravotníctva SR.) Nedávno sa objavilo 71 kampylobakterióz v južných Čechách, u ktorých sa momentálne vyšetruje súvislosť s predajom surového mlieka z automatov (Lidové noviny, 22. februára 2010). V USA došlo k zákazu predaja surového mlieka.
Najvyšší čas
Aká je situácia u nás? Na rozdiel od Európskej únie ako celku počet kampylobakterióz na Slovensku od roku 2004 stúpa. Máme teda nezodpovednou komunikáciou v prípade mliečnych automatov prispievať k ďalšiemu zvyšovaniu počtu ochorení? Kto má chrániť zdravie verejnosti? Na základe dostupných informácií si myslím, že na rade by malo byť Ministerstvo zdravotníctva SR a jeho príslušné inštitúcie. Komunikujú zdravotníci s veterinármi o tomto probléme, teda o pravdepodobnosti vzniku ochorenia z konzumácie surového mlieka? Vieme, akým počtom patogénnych mikroorganizmov sú konzumenti vystavení? Je najvyšší čas zaoberať sa týmto problémom. Do júlových a augustových horúčav máme ešte tri mesiace.
Autor je pedagóg Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Ilustračné foto - SITA/Dušan Hein
