Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 8. decembra 2016 vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu s tým, aby sa táto udalosť pripomínala od roku 2017. Jedným z cieľov tohto nového medzinárodného dňa v kalendári je lepšie poznať dlhodobé dôsledky havárie v černobyľskej atómovej elektrárni, uviedla OSN.
Popri lepšom poznaní dôsledkov havárie ide aj o zabezpečovanie potrieb ľudí v postihnutých oblastiach.
V bývalom Sovietskom zväze bolo vystavených vplyvu radiácie takmer 8,4 milióna ľudí v Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku.
Vláda Sovietskeho zväzu uznala až v roku 1990, že potrebuje medzinárodnú pomoc pri riešení následkov černobyľskej havárie. V tom istom roku VZ OSN schválilo rezolúciu 45/190, ktorou umožnilo zlepšiť koordináciu medzinárodného úsilia a globálneho prístupu pri odstraňovaní následkov havárie v atómovej elektrárni a pri ich zmierňovaní. Osobitný tím poverilo úlohou stimulovať a sledovať aktivity systému OSN v oblasti odstraňovania následkov havárie. V roku 1991 zriadilo aj osobitný Černobyľský cieľový fond.
Od roku 1986 OSN a jej inštitúcie spolu s významnými mimovládnymi organizáciami uskutočnili vyše 230 projektov súvisiacich s výskumom a poskytnutím pomoci v oblastiach zdravotníctva, jadrovej bezpečnosti, spoločensko-psychologickej rehabilitácie, životného prostredia, výroby čistých potravín a zvyšovaním povedomia o havárii v atómovej elektrárni.
Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina bola postavená v blízkosti mesta Pripjať. Pri experimente, ktorý sa odohrával za stenami štvrtého bloku zlyhal ľudský faktor. Pri experimente v noci na 26. apríla, ktorý mal v reaktore overiť zotrvačný dobeh turbogenerátora nekontrolovateľne vzrástol výkon reaktora, došlo k prehriatiu paliva a deštrukcii jeho povrchu. O 01.24 h miestneho času nastali dva výbuchy. Po nich došlo k požiaru a úniku radiácie. Katastrofa sa považuje za najhoršiu jadrovú a ekologickú haváriu v histórii.
