Ceny benzínov a motorovej nafty na slovenských čerpacích staniciach by sa mali udržať zhruba na súčasných úrovniach. Ako uviedol analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ceny ropy sú stále nižšie ako bezprostredne po Vianociach pri stabilných rafinačných maržiach. To by malo znamenať, že aj ceny palív na našich čerpacích staniciach by sa mali udržať na relatívne nízkych úrovniach a nemali by výrazne presiahnuť 1,55 eura v prípade nafty aj benzínu. „Zároveň však v najbližšom období nepredpokladáme ani zásadné zlacnenie pod 1,50 eura,“ podotkol Stanislav Pánis.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček je presvedčený, že slovenskí motoristi by v najbližšom období nemali zažiť žiadne veľké zmeny v cenách palív na Slovensku. Rizikom podľa neho ostáva len geopolitický vývoj, kde by eskalácia napätia viedla ku krátkym cenovým skokom. „Tie by sa však u nás prejavili s približne dvojtýždňovým oneskorením, nateraz to však nie je základný scenár,“ dodal Tomáš Boháček.
Ceny benzínu a nafty
Ceny benzínu na Slovensku v poslednom 52. týždni minulého roka medzitýždenne vzrástli o 1,4 percenta, čím sme v priemere tankovali natural 95-oktánový benzín za 1,551 eura za liter, 98-oktánový benzín za 1,726 eura za liter. Cena nafty mierne poklesla o 1,18 percenta a za liter sme tak zaplatili približne 1,5 eura. „Pri porovnaní vývoja za celý rok, cena benzínu na Slovensku vzrástla o štyri percentá a cena motorovej nafty sa znížila o viac ako sedem percent,“ doplnil Tomáš Boháček.
Ak by sme vývoj porovnali s priemerom krajín EÚ, tak cena benzínu sa medziročne zmenila iba minimálne a ceny nafty klesli o viac ako šesť percent. „Odlišný vývoj v porovnaní s domácimi cenami možno pripísať zníženiu spotrebných daní na palivá vo viacerých krajinách, ako aj maržovej politike našich producentov, ktorá patrí medzi najvyššie v EÚ,“ vysvetlil Tomáš Boháček.
Napätie a neistota na trhoch
Ropa v prvom týždni nového roka podľa Stanislava Pánisa rástla, keď sa severoamerický bechmark WTI posunul nahor o vyše 3,5 percenta a končil tesne pod 74 americkými dolármi a severomorský Brent zaknihoval takmer 2,5-percentný zisk a zatváral mierne pod métou 79 dolárov. Rozhodujúcim faktorom za rastom cien komodity bolo podľa Stanislava Pánisa naďalej zvýšené napätie na Blízkom východe a stále nejasná bezpečnostná situácia v Červenom mori, kde sa americkému vojenskému námorníctvu zatiaľ nepodarilo úplne eliminovať útoky jemenských húsijských rebelov podporovaných Iránom na obchodné lode. „To viedlo k odklonu ich prepravných trás smerom k juhoafrickému Mysu dobrej nádeje a skokovitému nárastu cien kontajnerovej prepravy,“ dodal Stanislav Pánis.
Zároveň opäť podľa neho narástla riziková prémia ropy spätá s možným narušením jej dodávok na svetové trhy z regiónu Perzského zálivu. Tento faktor zatienil rastúce komerčné zásoby ropných produktov v Spojených štátoch, ktoré indikujú pomalý rast dopytu po rope. „Rast cien čierneho zlata limitovali aj viac triezve očakávania trhových hráčov ohľadne začiatku a tempa uvoľňovania menových politík hlavných centrálnych bánk oproti záveru minulého roka. A to vzhľadom k relatívne robustnému stavu svetovej ekonomiky a silným trhom práce,“ podotkol Stanislav Pánis.
Nižšie úrokové sadzby by mohli stimulovať dopyt
Práve výhľad pre nižšie úrokové sadzby, ktoré by znížili úverové náklady, by mohli podľa analytika Tomáša Boháčka podporiť ekonomický rast a tým aj dopyt po rope. Zásoby ropy však ostávajú podľa neho stále dobré, čo bude rast cien pribrzďovať. „Cenový vývoj ropy na prelome rokov naznačuje, že trh skôr hľadá smerovanie a to bude ovplyvňovať aj veľkoobchodné burzové ceny palív v Rotterdame, čo sa samozrejme premietne aj do našich domácich cien palív. Ich výhľad pri aktuálnom nastavení faktorov stále vnímam ako mierne rastový, avšak vzhľadom na vývoj cien ropy sa začína javiť pravdepodobnejšie aj scenár oscilácie cien okolo súčasných úrovní,“ uzavrel Tomáš Boháček.
Ďalšie dôležité správy
