Ceny nehnuteľností rástli rýchlo, avšak prudký pokles je skôr nepravdepodobný. Uviedol to v analýze Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Spresnil, že posledné dva roky priniesli „šprint na realitnom trhu“, keď medziročné rasty dosahujú aj vysoké, dvojciferné hodnoty. Vplyv na tento vývoj mala pandémia, ceny stavebných materiálov, dlhodobé zaostávanie ponuky za dopytom, uvoľnená politika ECB, ako aj nedostatočne rozvinutý trh s nájomným bývaním.
Očakáva spomalenie rastu či jemný pokles
„Pri výhľade do budúcnosti vidíme niekoľko protichodných trendov – na jednej strane je dopyt brzdený už v súčasnosti vysokými cenami, ďalším rastom inflácie či sprísňovaním politiky zo strany ECB. Na druhej strane sa prílev nových bytov tak skoro nezvýši a ceny stavebných materiálov pokračujú v raste. Skôr než prudký prepad cien nehnuteľností môžeme očakávať spomalenie rastu či jemný pokles,“ myslí si analytik.
Dôvodov pre takýto výrazný rast cien nehnuteľností je niekoľko. Jedným z nich je vplyv pandémie, ktorá priniesla zvýšený záujem ľudí o určitý typ nehnuteľností, keďže čoraz viac času trávili doma a z izieb sa stali triedy a pracoviská. Niektoré firmy prešli na trvalý model práce z domu, čo ešte viac motivovalo časť obyvateľstva ku kúpe väčšej či rekreačnej nehnuteľnosti, a to aj vo väčšej vzdialenosti od sídla zamestnávateľa, keďže dochádzanie za prácou už nepredstavovalo každodennú záležitosť.
Nižšie sadzby motivovali ku kúpe
Ďalším faktorom, tlačiacim na ceny nehnuteľností, bol rast cien stavebných materiálov, ktoré firmy prirodzene premietali do hodnoty domov a bytov. Tento tlak bol spôsobený prudkým oživením dopytu v čase pandémie, problémami v dodávateľských reťazcoch, no napríklad aj rastom cien energetických komodít (elektrina, plyn), ktoré sú významným vstupom pri produkcii niektorých dôležitých stavebných komponentov (cement, kovové výrobky a pod.).
„V súčasnosti však na trhu pozorujeme faktory, ktoré majú potenciál rast cien utlmiť. Zvýšená miera inflácie prináša postupné sprísňovanie politiky ECB, čo znamená, že éra extrémne nízkych úrokových sadzieb na hypotékach sa postupne končí. Môžeme predpokladať, že tieto správy na poslednú chvíľu motivovali istú časť obyvateľstva, aby využili nižšie sadzby na nákup nehnuteľností ešte pred ich zvyšovaním, čo mohlo dopomôcť nárastu dopytu v posledných mesiacoch,“ poznamenal.
Dostupnosť bývania sa nezlepší
Očakávanú tohtoročnú zvýšenú mieru inflácie pravdepodobne podľa analytika nárast nominálnych miezd nepokryje, čo by prinieslo jemný pokles reálnych miezd. Ceny nehnuteľností však predbehli rast príjmov už približne v polovici pandemického roka 2020. Súčasné citeľne vyššie ceny bývania v kombinácii s rýchlym všeobecným rastom cien v ekonomike budú v najbližších mesiacoch schladzovať dopyt po nehnuteľnostiach.
Dodal, že proti vyššie spomenutým trendom však pôsobí pokračujúci rast cien stavebných materiálov, tlačiaci ceny nahor. „Aj keď sme v závere minulého roka mohli vidieť výraznejší prírastok novej výstavby, jej uvedenie na trh chvíľu potrvá a v najbližšom čase sa preto dostupnosť nového bývania výraznejšie nezlepší. Z týchto dôvodov očakávame spomalenie rastu cien nehnuteľností či len mierny pokles, určitú jemnú korekciu. Výrazný prepad (označovaný ako ´spľasnutie bubliny´) ako v rokoch 2008/2009 je v súčasnosti menej pravdepodobný,“ uzavrel analytik.
Ďalšie dôležité správy
