Ceny domov v Európe vlani klesli prvýkrát za desaťročie, keďže silný rast na trhoch s nehnuteľnosťami v niektorých východných a južných krajinách bol tlmený poklesom v mnohých severných štátoch EÚ. Z údajov Eurostatu vyplýva, že ceny rezidenčných nehnuteľností spadli v roku 2023 v EÚ o 0,3 percenta a v eurozóne o 1,1 percenta, informuje Financial Times.
Nemecký trh s bývaním bol jedným z najvypuklejších s medziročným poklesom o 8,4 percenta, pričom skončil druhý za Luxemburskom (pokles o 9,1 percenta). Nasledovalo Fínsko s 5,6 percentami a Švédsko (5,3 percenta). Ceny však v niektorých krajinách (Chorvátsko, Bulharsko, Litva, Poľsko a Portugalsko) vzrástli o osem až 12 percent. Ekonómovia uviedli, že silnejší ekonomický rast v krajinách južnej a východnej Európy v posledných rokoch pomohol ich trhom s nehnuteľnosťami, zatiaľ čo kľúčové krajiny ako Nemecko a Francúzsko trpeli stagnujúcim alebo slabým rastom.
„Nedávna slabá výkonnosť nemeckej ekonomiky prispieva k opatrnosti zo strany reálnych či potenciálnych kupcov. Silný nárast cien nehnuteľností počas pandémie zároveň spôsobil, že nemecký trh je zraniteľný,“ povedal Ricardo Amaro zo spoločnosti Oxford Economics. Uviedol, že „dynamika ponuky“ by mohla pomôcť vysvetliť nadpriemernú výkonnosť trhov s bývaním v niektorých krajinách, najmä v južnej Európe, „kde je nová výstavba slabá“.
Za niektorými silnejšími trhmi stoja ďalšie faktory špecifické pre jednotlivé krajiny. Chorvátsko zaznamenalo prílev investícií od prijatia eura v januári 2023. Portugalský trh s bývaním podporili daňové stimuly pre kupujúcich druhých domov a ponuka „zlatých víz“ pre bohatých cudzincov, ktorí kupujú nehnuteľnosti, pričom obe tieto vláda ruší. Poľský trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami „ťažil zo silného ekonomického rastu, ako aj z dodatočnej podpory dvoch znížení úrokových sadzieb v minulom roku“, povedal globálny vedúci makrofinančných analýz v holandskej banke ING Carsten Brzeski.
Ďalšie dôležité správy
