Národná banka Slovenska (NBS) očakáva v tomto a budúcom roku rast slovenskej ekonomiky na úrovni troch percent. Inflácia by mala ku koncu tohto roka klesnúť na medziročnej úrovni k dvom percentám. Priemerná inflácia za rok 2024 bude na úrovni troch percent. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však očakáva mierne zrýchlenie rastu cien, dôvodom budú vyššie ceny energií v dôsledku ukončenia dotovania cien energií pre domácnosti. Uviedol to vo štvrtok pri predstavení letnej prognózy ekonomického a menového vývoja guvernér NBS Peter Kažimír.
„V tomto a budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni okolo troch percent, čo v porovnaní s priemerom eurozóny je skoro trikrát vyššie číslo, ako je priemer eurozóny ako taký,“ uviedol Kažimír. Doplnil, že slovenská ekonomika sa dokázala vyrovnať s následkami vysokej inflácie a rástla nad očakávania nielen v minulom roku, ale aj začiatkom tohto roka.
Reálne príjmy sa budú zvyšovať
Podľa Kažimíra životná úroveň po troch rokoch kríz bude citeľne rásť. Po minuloročnom prepade reálnych príjmov NBS očakáva tento rok rast reálnych príjmov o vyše štyri percentá. Miera nezamestnanosti pritom klesla na historicky najnižšiu úroveň. Očakávaný mierny rast zamestnanosti by ju podľa odhadov NBS mal ešte znížiť a zároveň tlačiť mzdy smerom nahor.
Vplyv na trh práce mal však početný odchod ľudí do predčasného dôchodku, ktorý znížil zamestnanosť v ekonomike a prehĺbil nedostatok pracovnej sily. „Ešte stále vidíme väčší počet odchodov do predčasného dôchodku, ako sme očakávali. To nám znižuje dostupných ľudí na pracovnom trhu a zvyšuje pnutie na pracovnom trhu,“ priblížil hlavný ekonóm NBS Reiner Martin.
Inflácia sa mierne zrýchli
Inflácia výrazne poklesla, na čo malo podľa Kažimíra vplyv aj 1,5 roka trvajúce sprísňovanie menovej politiky. V nasledujúcich dvoch rokoch však NBS očakáva mierne zrýchlenie inflačného vývoja ceny energií po ukončení ich dotovania pre domácnosti. Do cien služieb a potravín by sa mal preniesť podľa odhadov aj dynamický rast miezd. Tlačiť na zvyšovanie cien môžu aj konsolidačné opatrenia verejných financií.
V roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni 5,8 percenta hrubého domáceho produktu. To zodpovedá medziročnému zhoršeniu o takmer jeden percentuálny bod HDP. K nárastu deficitu podľa NBS prispejú najmä silný rast sociálnych výdavkov, očakávané dodávky vojenskej techniky či rastúce úrokové náklady. Dlh verejného sektora by mal v tomto roku dosiahnuť 57,6 percenta HDP.