S cenami benzínu a nafty sa nešpekuluje, ukázali celoročné priemery

Na krátkodobej báze pár dní či týždňov sa aj môžu objaviť náhle výrazné rozdiely. No celoročné cenové priemery zo štatistík Európskej komisie ukazujú, že európski predajcovia s palivami nijak zvlášť nešpekulujú a ich ceny sú dosť podobné.

Objektívne porovnanie minuloročných predajných cien bez daní a rôznych zákonných poplatkov, ako sú napríklad príspevky na tvorbu štátnych palivových krízových rezerv, ktoré sú v každej krajine rozdielne, ukazuje, že pri benzínoch z 28 krajín EÚ bolo až 26 vtesnaných do pomerne užšieho cenového rozptylu od 48 do 56 centov za liter.

Výrazne vyššiu predajnú cenu 59 centov malo vlani u benzínov iba Dánsko a najvyššiu 63 centov ostrovná Malta. Podobne aj pri nafte sa 24 krajín únie vlani dostalo do predsa len užšieho cenového rozptylu od 48 do 58 centov za liter. Nad hranicu 60 centov sa mimo Malty a Dánska pri nafte dostalo ešte aj Grécko a Bulharsko.

Slovensko v strede pelotónu

Slovenskí motoristi dávali tunajším predajcom palív vlani zarobiť úplne na priemerných úrovniach únie. V benzínoch bol slovenský priemer na úrovni 51 centov jeden cent pod priemerom EÚ. S naftou na priemernej úrovni 54 centov bolo zasa Slovensko jeden cent nad priemerom únie.

V benzínoch tak bolo Slovensko za najlacnejšou krajinou únie Veľkou Britániou len o tri centy. V nafte za najlacnejším Francúzskom až o šesť centov. V porovnaní s najbližšími susedmi zasa na tom Slovensko bolo naopak slabšie v benzínoch.

Českí predajcovia si z litra benzínu vlani inkasovali o tri a poľskí zasa o pol centu menej. Rakúski inkasovali rovnako. Viac o cent pri benzínoch vlani inkasovali iba maďarskí predajcovia. Pri nafte o necelé dva centy menej inkasovali vlani rakúski i poľskí predajcovia. Naopak maďarskí pýtali pri nafte o cent a českí o pol centa viac ako slovenskí.

Aj ten najmarkantnejší rozdiel z vlaňajšieho roku o tri centy pri českých benzínoch pritom hovorí, že v priemere majitelia benziňákov za jednu zhruba 40-litrovú nádrž českým predajcom zaplatili len o 1,2 eura menej ako slovenským. A to nie je žiadny zásadný rozdiel.

Po daniach v benzínoch ďaleko nad susedmi

Zásadnejšie rozdiely v cenách palív naprieč Európou sa objavujú až na konečných účtenkách, kde sú k nim prirátané už aj rôzne vysoké dane a zákonné poplatky.

Najlacnejšie bulharské benzíny s priemernou cenou 1,1 eur za liter tak boli až o vyše pol eura lacnejšie ako v najdrahšom Holandsku s cenou 1,56 eura. Ešte ďalej od seba boli vlani ceny nafty. Tú malo vlani najlacnejšiu Luxembursko s cenou 1,02 eura za liter. Najdrahšia Veľká Británia mala konečnú cenu litra nafty na skoro 1,6 eura.

Slováci boli s konečnými cenami vrátane daní a poplatkov, tak pri nafte, ako aj pri benzínoch, o zhruba desať centov pod priemerom únie, keď benzín sa tu priemerne vlani predával za 1,29 eura a nafta za 1,14 eura.

Pri nafte tak Slovensko dosiahlo veľmi obdobnú cenu ako hneď traja jeho bezprostrední susedia. Česko bolo drahšie o cent a Maďarsko o dva centy. Rakúsko bolo o dva centy lacnejšie. Poľsko malo konečnú priemernú cenu nafty vlani nižšiu až o šesť centov.

Zásadne drahšie ako susedia malo Slovensko benzíny. Poľsko malo priemernú cenu benzínov aj vrátane daní a poplatkov vlani o 18 centov nižšiu, Česko o 14, Maďarsko o 13 a aj Rakúsko o deväť centov. Po zohľadnení nižších daní tak za každú jednu 40-litrovú nádrž svojho benziňáku v Poľsku platil motorista až o vyše sedem eur menej ako na Slovensku.

Lacnejšie aj s podvodníkmi

Najväčší predajca palív na Slovensku – bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá tu ovláda dve tretiny veľkoobchodného trhu s motorovými palivami a tretinu trhu maloobchodného, ale argumentuje, že aj tieto vyššie rozdiely v konečných cenách by mohli byť menšie, pokiaľ by hlavne Poľsko a Česko viac postihovali podvodný predaj palív bez spotrebných dane i DPH.

„My sa s niektorými českými i poľskými konkurentmi porovnávame v konečných cenách len veľmi ťažko, pretože tam jednoducho majú neporovnateľne väčšie daňové úniky ako na Slovensku,“ hovorí analytik Slovnaftu Marek Senkovič.

To, že celoročné priemery cien palív v jednotlivých krajinách Európy sú oveľa bližšie ako niektoré okamžité denné či týždenné porovnania, Slovnaft pritom už dlhšie osvetľuje rozdielnou dynamikou úprav prepisovania cien na pumpách. Niektorí predajcovia zohľadňujú len dlhodobejšie cenové zmeny na globálnych burzách. Iní aj krátkodobejšie.

Širšie rozptyly cien v kratších časových obdobiach vyvoláva aj vývoj kurzov lokálnych mien okolitých krajín k euru a tiež rozdielny zber údajov o cenách štatistami z EÚ. No najmä každá krajina ma odlišujúce sa úrovne i spôsoby primiešavania biopalív. Tie sú v súčasnosti, po páde cien ropy, ešte výraznejšie drahšie ako nafta i benzíny. Bioetanol pridávaný do benzínov je teraz drahší až o 110 percent. A bionafta je od nafty drahšia až o 170 percent.