Podľa kurzu dolára a výnosov z cenných papierov malo stáť zlato minulý rok až o 400 dolárov (približne 379 eur) za uncu menej. Jedným z dôvodov, prečo sa tak nestalo, bol podľa komoditného analytika Saxo Bank Oleho Hansena silný dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk. Pravdepodobne od krajín ako Rusko, Čína, od krajín stredného východu a od ďalších producentov ropy, ktorí časť svojich nadpríjmov umiestňovali práve do zlata.
Svoju rolu zohrala aj potreba diverzifikovať portfóliá a takisto snaha znížiť ich závislosť od amerického dolára.
„Silný dopyt zo strany centrálnych bánk bude pokračovať. Otázne je zatiaľ správanie ostatných dlhodobých investorov, ktorých dopyt je nateraz vlažný,“ hovorí Hansen.
Dôvodom podľa neho je, že stále veria tomu, že sa inflácia postupne vráti k úrovniam, na ktoré boli zvyknutí.
Ich očakávania sa však nemusia naplniť. Ak sa očakávania investorov týkajúce sa poklesu inflácie nenaplnia, bude to podľa Hansena predstavovať pozitívny impulz pre zlato.
„Ak sa inflácia nevráti na úroveň pod 2,5 percenta, kde ju trh očakáva, a namiesto toho zotrvá na úrovni okolo 3 až 4 percent, budeme svedkami preceňovania a zlato z toho bude benefitovať,“ očakáva Hansen.
Analytika by zároveň neprekvapilo, ak by sa cena zlata vyšplhala v druhej polovici tohto roka na novú rekordnú úroveň. Poháňať ho bude podľa neho slabý dolár a trhy, ktoré budú prispôsobovať svoje inflačné očakávania.
Ďalšie dôležité správy
