Vojenské napätie medzi Izraelom a Iránom pred pár dňami vystrelilo cenu ropy nad 90 dolárov za barel. Príčinu tohto nárastu však treba hľadať aj v šokoch, ktoré narušili globálne dodávateľské reťazce, píše Bloomberg.
Mexiko sa nedávno rozhodlo znížiť vývoz surovej ropy, v dôsledku čoho musia rafinérie v Spojených štátoch – najväčšom producentovi ropy na svete – spotrebovávať väčší počet domácich barelov. Americké sankcie zas uväznili ruské nákladné lode na mori, pričom ďalším potenciálnym cieľom sú dodávky z Venezuely. Prepravu ropy spomaľujú aj útoky húsíjských rebelov na tankery v Červenom mori. Aj napriek všetkým týmto turbulenciám trvá OPEC a jeho spojenci na znížení ťažby.
Narušenie dodávok obchodníkov prekvapilo. Existuje dokonca šanca, že cena ropy Brent stúpne na sto dolárov za barel po prvý raz za takmer dva roky. To zvyšuje obavy z nárastu inflácie, ktorá znižuje šance amerického prezidenta Joea Bidena na znovuzvolenie a komplikuje rozhodovanie centrálnych bánk, pokiaľ ide o zníženie úrokových sadzieb.
Ide o ostrý kontrast k situácii spred pár mesiacov, keď cena ropy klesla na viacmesačné minimum. Úrad Spojených štátov pre energetické informácie počíta v tomto štvrťroku so stagnáciou globálnych zásob ropy, pričom predpovedá pokles o 900-tisíc barelov denne. Pre porovnanie, zhruba toľko denne vyprodukuje Omán.
Nárast cien ropy by mohol prinútiť OPEC+ k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia na znižovanie produkcie, uviedol Vikas Dwivedi, globálny stratég pre ropu a plyn v spoločnosti Macquarie Group. Podľa JPMorganu môže cena ropy presahujúca 90 dolárov viesť k zničeniu celosvetového dopytu a následne k nižším cenám. Zatiaľ však takmer nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia vyvíjala týmto smerom.
„Je to trh stojaci na pevných základoch, o tom niet pochýb. Myslím si, že stodolárová ropa je úplne reálna – vyžaduje si iba trochu realistickejšie ocenenie rizík v oblasti skutočného geopolitického rizika,“ dodal Bob McNally, zakladateľ poradenskej spoločnosti Rapidan Energy Group a bývalý poradca Bieleho domu.