Cena pšenice na svetových trhoch klesá a jeden bušel (27,2 kg) sa ráno v Ázii predával zhruba za 8,50 dolára. Cena je tak blízko hodnôt pred februárovou inváziou ruských vojsk na Ukrajinu.
Mierne vyššie boli po štyroch stratových dňoch ceny termínových kontraktov na sójové bôby, tak ako pšenica obchodovaná na komoditnej burze CBOT v Chicagu. Pri obchodovaní v Ázii sa predávali zhruba za 14,54 dolára za bušel. Naopak bez výraznejších zmien boli ceny kukurice, kde sa cena pohybovala okolo 6,77 dolára za bušel.
Obchodníci ďalej sledujú vývoj okolo počtu lodí, ktoré s obilím opúšťajú ukrajinské prístavy. Ukrajinské ministerstvo infraštruktúry v nedeľu oznámilo, že od uzavretia dohody o odblokovaní ukrajinských námorných prístavov zatiaľ vyrazilo na cestu 165 lodí s celkovým nákladom 3,7 milióna ton poľnohospodárskych výrobkov. Ukrajinci na jar prístavy zamínovali, aby ruským okupačným silám znemožnili ich používať.
V sobotu z ukrajinského prístavu Čornomorsk vyrazila tretia loď, ktorú si prenajala OSN v rámci Svetového potravinového programu (WFP) a ktorá vezie približne 30-tisíc ton pšenice. Cieľom cesty je Etiópia, uviedla agentúra Reuters. Druhá takáto loď na cestu vyrazila koncom augusta.
Na začiatku februára, teda ešte pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu, sa cena pšenice pohybovala okolo ôsmich dolárov za bušel. Vzhľadom na to, že Ukrajina aj Rusko sú významnými dodávateľmi obilia na svetový trh, cena pšenice krátko po začiatku invázie prudko vzrástla a dostala sa až nad 12 dolárov za bušel.
V apríli sa vrátila pod desať dolárov, aby sa v máji nad 12 dolárov vrátila. Potom ale začala klesať a od júla sa pohybuje v pásme od 7,50 do deviatich dolárov za bušel.
Na trhoch teraz panuje neistota, ktorú vyvoláva rázne zvyšovanie úrokových sadzieb v mnohých krajinách, ktorých centrálne banky sa tak snažia bojovať s vysokou infláciou. To vedie medzi obchodníkmi k obavám, že rýchle sprísňovanie menovej politiky by mohlo globálnu ekonomiku na budúci rok uvrhnúť do recesie.
Výrazne kolísať podľa analytikov môžu v nadchádzajúcom období ceny sójových bôbov, k čomu prispieva vysoká konkurencia vo vývoze z Južnej Ameriky. Farmári v Argentíne zvýšili export sójových bôbov v reakcii na priaznivejší výmenný kurz, ktorý vláda na tieto účely stanovila. Argentína je najväčším svetovým vývozcom sójového oleja.