Dôležitejšia ako čokoľvek iné je cena peňazí, ktorá viac ako tri desaťročia klesala. Teraz ide hore. Výnos z desaťročných amerických štátnych dlhopisov v posledných týždňoch prekonal päť percent, čím sa zvýšili náklady na hypotéky a podnikové úvery. Investori si konečne uvedomili, že niečo zásadné sa zmenilo, uvádza Bloomberg. Peniaze zostanú drahé ešte dlho –, a to nielen preto, že Fedu sa nedarí stlmiť infláciu.
Ako sa teda stanovuje cena peňazí? Každý vie, že dôležitú úlohu zohrávajú centrálne banky. Je pravda, že Fed je zodpovedný za stanovovanie úrokových sadzieb, ale vo svojej podstate cena peňazí, rovnako ako cena čohokoľvek iného, odráža rovnováhu ponuky a dopytu. Keď sa úspory rozšíria, pretože, povedzme, pracovníci si odkladajú viac zo svojich výplat, náklady klesnú. Ak je to investičný dopyt, ktorý rýchlo rastie –, pretože vláda nalieva peniaze do modernizácie ciest, alebo spoločnosti zvyšujú produktivitu v továrňach –, potom náklady stúpajú.
S príliš lacnými peniazmi by bolo príliš veľa investícií a málo úspor a ekonomika by sa prehriala, čím by inflácia stúpala špirálovito. Keď to obrátime, ak by Fed nastavil náklady na pôžičky nad prirodzenú mieru, došlo by k priveľmi veľkým úsporám a nedostatku investícií. Ekonomika by sa ochladila, čím by sa zvýšila nezamestnanosť. Rovnovážny bod, resp. prirodzenú mieru medzi dopytom a ponukou peňazí, je veľmi ťažké určiť.
Bývalý americký minister financií Lawrence Summers a Kenneth Rogoff, ktorý pôsobil ako hlavný ekonómom v Medzinárodnom menovom fonde, tvrdia, že éra lacných peňazí sa skončila, pričom uvádzajú faktory, ako sú zvýšené vládne pôžičky na financovanie rastúcich vojenských výdavkov a prechod k ekologickejšej ekonomike. Napríklad, náklady na vybudovanie energetickej siete s nulovými emisiami sú 30 biliónov dolárov.
Pokles v dôsledku slabšieho rastu
S cieľom zistiť, čo spôsobilo zníženie úrokových sadzieb a predpovedať, kam by sa mohli v budúcnosti uberať, Bloomberg Economics vytvoril model faktorov, ktoré poháňajú ponuku úspor a dopyt po investičnom kapitáli v USA. Na základe tohto odhaduje, že po úprave o infláciu prirodzená úroková miera pre desaťročné americké vládne dlhopisy klesla za posledné desaťročie z piatich percent v roku 1980 na niečo menej ako dve percentá.
Jedným z najdôležitejších dôvodov poklesu prirodzenej miery bol slabší ekonomický rast Spojených štátov. V dôsledku globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2008 sa priemerný ročný rast HDP prepadol na približne dve percentá. Investovanie do budúcnosti sa stalo menej atraktívnym, čím sa prirodzená miera znížila. Svoje zohrala aj demografia a tiež ďalšie faktory. Čína začala recyklovať časť svojich rastúcich obchodných prebytkov do amerických štátnych dlhopisov. A v USA sa nerovnosť príjmov zhoršila, čo malo za následok rozšírenie ponuky úspor, keďže ľudia s vysokými príjmami mali tendenciu ponechať si väčšiu časť svojich príjmov.
Lacnejšie peniaze znamenali, že aj keď sa americký federálny dlh takmer strojnásobil, z niečo vyše 30 percent HDP v roku 2000 na dnešných viac ako 90 percent, náklady na obsluhu tohto dlhu zostali nízke, čo vláde umožnilo pokračovať vo výdavkoch bez obmedzení. Pre Fed znamenala nižšia prirodzená miera menší priestor na znižovanie úrokových sadzieb.
To všetko sa mení. Niektoré zo síl, ktoré tlačili cenu peňazí nižšie, sa obrátili naruby. A do hry vstupujú ďalšie vektory.
Najviac porazené ministerstvo
Federálny dlh USA prudko vzrástol, keď hospodárstvo zasiahla globálna finančná kríza a znova, keď vypukla pandémia koronavírusu. Vládne výdavky na stimuly sa znížili, deficity však zostávajú veľké a konkurencia v oblasti investičného kapitálu sa zintenzívnila. Čiastočne je to spôsobené stimulmi vo federálnych zákonoch, ktoré vyvolali boom výstavby závodov na výrobu elektrických vozidiel a polovodičov. Rastúci dlh vytvára tlak na zvyšovanie nákladov na dlhodobé pôžičky.
Podľa odhadov Bloomberg Economics by kombinovaný vplyv trvalo vysokých úrovní vládnych pôžičiek, vyšších výdavkov na boj proti klimatickým zmenám a rýchlejšieho rastu zvýšil prirodzenú mieru na štyri percentá, čo by sa do roku 2050 premietlo do nominálneho výnosu desaťročného dlhopisu okolo šiestich percent.
Azda najhoršie z tohto nového režimu vysokých sadzieb vyjde americké ministerstvo financií. Aj keby dlh v porovnaní s veľkosťou ekonomiky ďalej nerástol, vyššie náklady na pôžičky by mali do roku 2030 pridať dve percentá HDP k splátkam dlhu ročne. Ak by to tak bolo minulý rok, ministerstvo financií by majiteľom dlhopisov vyplatilo ďalších 550 miliárd dolárov, čo je viac ako desaťnásobok objemu pomoci, ktorú Spojené štáty doteraz poskytli Ukrajine.
Samozrejme, niektoré z dôvodov, prečo by sa sadzby mohli posunúť vyššie – napríklad silnejší rast produktivity alebo investície na dosiahnutie čistej nuly –, sú pozitíva, nie negatíva. A vyššie sadzby vytvárajú víťazov aj porazených: sporitelia a investori, ktorí nakupujú dlhopisy, budú mať vyššiu mieru návratnosti. Ale ak zasiahne recesia, Fed bude mať väčší priestor na zníženie nákladov na pôžičky, aby znova naštartoval ekonomiku.
Ďalšie dôležité správy
