Prepadávanie postihuje celú čínsku metropolu, najviac však štvrť Čchao-jang, ktorá od 90.rokov zaznamenáva rýchly rozvoj a kde vzniklo veľa mrakodrapov, dopravných okruhov a ďalších stavieb. Podľa expertov pokles pôdy predstavuje nebezpečenstvo pre budovy a infraštruktúru v meste, ktoré obýva viac ako 20 miliónov ľudí.
Peking sa rozkladá na suchej rovine, kde sa za tisícročie nahromadila spodná voda. Vŕtanie studní a odčerpávanie znižuje hladinu spodnej vody a pôda sa postupne zhutňuje, ako keď vyschne hubka. Predpokladá sa, že po celom Pekingu existujú desaťtisíce studní, z ktorých mnohé sú používané v poľnohospodárstve.
Za reguláciu je zodpovedný štát, ten je však podľa miestnych ekológov často nedôsledný.
S podobným problémom sa stretávajú aj ďalšie svetové mestá, či už je to z dôvodu odčerpávania spodnej vody, alebo z iných príčin. Mexická metropola klesne ročne až o 28 centimetrov, podobne je na tom aj indonézska metropola Jakarta. O približne 12 centimetrov ročne sa prepadáva aj thajský Bangkok, tvrdia vedci.
