To už sa ale zjavne nepáčilo guvernérovi ECB M. Draghimu, ktorý povedal, že kurz eura sa stáva mimoriadne relevantným pri hodnotení cenovej stability. Naznačil tak, že príliš silné euro môže mať za následok nežiaduci cenový vývoj, ktorého sa ECB obáva.

Hoci deflácia v eurozóne bezprostredne nehrozí, dlhodobo nízka miera inflácie toto riziko zvyšuje. ECB preto podľa guvernéra pripravuje neštandardné opatrenia na boj proti týmto rizikám a je pripravená ich použiť. M. Draghi svojimi slovami zrazil euro až o celú figúru z úrovne 1,3950 na 1,3850.

Akciové indexy ukončili štvrtkové obchodovanie v červenom mori. Neistý vývoj na Ukrajine a horšie dáta z Číny vrhajú na akciové trhy tieň a nervózni sú najmä americkí obchodníci. Zatiaľ čo počas európskej seansy sa hlavné európske indexy držali v miernych ziskoch, po príchode amerických obchodníkov prišiel výplach. Nemecký DAX si odpísal 1,9 percenta, paneurópsky Euro Stoxx stratil 1,5 percenta a viac než jednopercentnú stratu si zaknihovali aj francúzsky CAC či španielsky IBEX.

Vývoj na amerických akciových indexoch sa od európskych líšil len tým, že strácali v podstate od samého začiatku obchodovania. Nasdaq stratil 1,5 percenta, Dow Jones si odpísal 1,4 percenta a S&P500 poklesol o 1,2 percenta. Negatívny vývoj pokračoval aj v piatok na ázijských akciových trhoch. Japonský Nikkei stratil až 3,3 percenta a od začiatku roka je v mínuse už 12 percent.

Štvrtkový deň si zakrúžkuje v kalendári ako úspešný Írsko. Zelený ostrov potvrdil prostredníctvom predaja benchmarkového desaťročného dlhopisu svoj návrat na dlhopisové trhy. Dlhopisy v objeme 1 miliardy eur dokázalo Írsko na trhu umiestniť pri veľmi priaznivom výnose 2,97 percenta ročne.

Pre porovnanie, slovenské „desiatky“ aktuálne na sekundárnom trhu nesú približne 2,20 percenta. Dopyt investorov po írskych papieroch prekonal ponuku takmer trojnásobne. V januári predávala írska dlhová agentúra tieto isté dlhopisy prostredníctvom syndikátu bánk pri výnose do splatnosti na úrovni 3,54 percenta.

Téma ukrajinsko-ruských vzťahov nezapadla prachom ani vo štvrtok. V reakcii na aktuálny vývoj vo štvrtok Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) oznámila, že prerušuje prístupové rokovania s Ruskou federáciou a naopak, posilní spoluprácu s Ukrajinou.

Rusko zatiaľ pokračuje vo vojenských cvičeniach neďaleko ukrajinských hraníc a Ukrajina medzitým schválila vytvorenie Národnej gardy a začala verbovať. Za našimi východnými hranicami tak ešte môže byť rušno. A pokiaľ nedôjde k pokroku na diplomatickej pôde, už od budúceho týždňa by mohli západné mocnosti uvaliť na Rusko tvrdé sankcie.

Na geopolitický vývoj reagujú aj drahé kovy. Zlato sa vo štvrtok pohybovalo v okolí svojho polročného maxima 1 370 dolárov za uncu. Od začiatku roka tak na cene pridalo už viac ako 13 percent. Na päty mu ale cenovým rastom šliape striebro, ktoré je v týchto dňoch v porovnaní s úvodom roka drahšie o takmer desatinu.

Ako zdražieť za 11 týždňov o 85 percent, ukazuje tento roka káva Arabica. Zatiaľ čo na prelome rokov sa jedna libra (teda približne pol kilogramu) tejto kvalitnej odrody kávy obchodovala na svetovom komoditnom trhu za približne 1,10 dolára, vo štvrtok jej cena prekonala už hladinu 2,06 dolárov. Naposledy bola káva na trhu takáto drahá pred dvoma rokmi.

Na Slovensku tento týždeň okrem sobotného hlasovania o novej hlave štátu rezonuje najmä téma deflácie. Ako upozornila aj Národná banka Slovenska, krátkodobé medziročné zníženie cien ešte nemusí znamenať, že naša ekonomika skĺzla do deflácie.

Vo viac ako dvadsaťročnej histórii samostatného Slovenska sme na poli cenového vývoja už boli svedkami takmer všetkého: od viac ako 20–percentných nárastov cien na začiatku deväťdesiatych rokov, cez pomalý cenový rast, stagnáciu až aktuálny februárový pokles. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že cenový rast na Slovensku bude s pribúdajúcimi mesiacmi roka zrýchľovať. Dlhšie obdobie klesajúcich cien, ktoré by mohlo ekonomike vážnejšie škodiť, preto zatiaľ podľa nás nehrozí.

Čo ale „hrozí“ svetu, je podľa štúdie konzultačnej spoločnosti Knight Frank nárast počtu „ultraboháčov“. Podľa aktuálnej štúdie The Wealth Report 2014 chodilo vlani po svete takmer 168-tisíc ľudí s majetkom prekračujúcim 30 miliónov dolárov.

Za desať rokov by ich malo pribudnúť 28 percent, a teda v roku 2023 by ich počet mohol dosiahnuť až viac ako 215-tisíc. Najviac superbohatých jednotlivcov by pritom podľa odhadov malo pribudnúť v ázijskom regióne. Najviac bohatých ľudí s majetkom presahujúcim 30 miliónov dolárov by sme ale mali aj o desať rokov nájsť v Európe.

Autorka je analytička Poštovej banky