Straty sa začali akumulovať už v roku 2006, ale ešte v roku 2007 banku kúpila jedna z nemeckých krajinských bánk, bavorská Bayern LB za 1,65 miliardy eur.

Predaj bolo extrémne zlé rozhodnutie, pretože finančná kríza straty banky ešte znásobila a v roku 2009 musela vláda Hypo Alpe Adria znárodniť. Vlani bola preto vytvorená „zlá banka“ Heta, kde sa umelo previedli zlé aktíva v celkovej hodnote 18 miliárd eur. Z tejto sumu Heta má v rámci portfólia dlhy za 10,2 miliardy eur, ktoré kedysi garantovalo Korutánsko.

Rakúšanom došla trpezlivosť

Región, ktorý má okolo pol milióna obyvateľov a je veľký ako banskobystrický kraj, nemá peniaze, aby mohol za dlhy naozaj ručiť. Situácia sa zhoršila minulý týždeň, keď rakúsky bankový regulátor (Finanzmarktagentur - FMA) objavil zásadné chyby v účtovníctve zlej banky Heta.

Z auditu vyplýva, že nedobytných úverov je až 7,6 miliardy eur, ktoré bude banka potrebovať z rakúskeho rozpočtu. Ide o sumu, ktorá je o tretinu vyššia, než rakúski daňovníci už na záchranu banky dali (5,5 miliardy eur).

Rakúsku došla trpezlivosť a odmieta naďalej sanovať nekonečné straty banky. „Štát neručí za korutánske záruky. Vláda nebude na Hetu plytvať ďalšími eurami z peňazí daňovníkov,“ reagoval rakúsky minister financií Jörg Schelling.

Dodal, že rakúska vláda bude zodpovedná iba za jednu miliardu eur, zvyšok si vraj bude musieť vyriešiť korutánska vláda a regulátor, ktorí majú začať „proces odpisov“ investorov a veriteľov.

Straty budú znášať investori

Čo to znamená? Hypo Alpe Adria bude prvou bankou, ktorá otestuje nové pravidlá Európskej únie pre krachujúce finančné inštitúcie. Pravidlá, ktoré sa v origináli nazývajú Bankensanierungs- und Abwicklungsgesetz – BaSAG - prijali Rakúšania len v januári tohto roka.

Podľa nových pravidiel, na ktorých sa európske štáty zhodli po finančnej kríze, musí každý investor niesť riziko. Ak sa banka, do ktorej investoval, ocitne na pokraji bankrotu, najprv sa odpíše časť pohľadávok súkromným veriteľom a až potom nasleduje klasický bankrot.

Na straty sa teda nebudú skladať daňovníci, ale investori, ktorí s bankou obchodovali. Medzi investormi boli poisťovne či penzijné fondy. Straty, ktoré budú musieť odpísať, sa pohybujú okolo 40 až 50 percent. S veľkou pravdepodobnosťou Rakúsko a Korutánsko zaplavia súdne žaloby a investori nútené straty len tak ľahko neakceptujú.

Splátky dlhu odložené do budúceho roka

Jedno je takmer isté – okrem investorov si budú musieť Korutánci pomôcť sami. Korutánsky landeshauptmann Peter Kaiser už povedal, že región nezodpovedá za dlhy, kým banka Heta nebude definitívne v bankrote. V tomto prípade ide len o otázku času – regulátor FMA oznámil, že zatiaľ sú odložené splátky dlhov z Hety do júna 2016, čím sa odkladá aj bankrot. Počas 13 mesiacov má regulátor spresniť pohľadávky a potrebnú spoluúčasť veriteľov na odpustení dlhu.

Následne sa Korutánsko ocitne vo vážnych finančných problémoch, ktoré naposledy zasiahli americký Detroit. Nebude z čoho platiť mzdy úradníkov, učiteľov, peniaze nebudú ani na prevádzku nemocníc, škôl či na verejné osvetlenie. „Korutánsko má ročný rozpočet 2,36 miliardy eur,“ povedal P. Kaiser s tým, že nedokáže utiahnuť dlh, ktorý je päťkrát väčší ako rozpočet. Ešte v roku 2006 boli pritom záruky spolkovej krajiny voči banke 26 miliárd eur, po znárodnení sa znížili.

„Bez ohľadu na zámer centrálnej vlády chrániť daňových poplatníkov v rámci nového režimu riešenia problémov bánk, Moody's vidí väčšiu neistotu vo vývoji,“ reagovala ratingová agentúra Moody`s, ktorá Korutánsku minulý týždeň znížila rating o štyri stupne z A2 na Baa3, čo je len jeden stupeň od neinvestičného „junk“ pásma.

Na ďalšej strane: Balkán a úvery kade-tade