Z poškodenej japonskej jadrovej elektrárne evakuovali dnes časť pracovníkov po tom, ako z nádrže s použitým palivom v reaktorovom bloku č. 3 začal stúpať sivý dym. Informoval o tom hovorca prevádzkujúcej spoločnosti Tepco.

V elektrárni Fukušima-I sa snažia ochladzovať reaktory a nádrže s použitým palivom, z ktorých uniká radiácia po poškodení závodu a zlyhaní chladiacich systémov po ničivom zemetrasení a cunami z 11. marca.

Spoločnosť Tepco predtým informovala, že do všetkých šiestich reaktorových blokov už natiahli elektrické káble, aby obnovili napájanie chladiacich systémov a ďalších zariadení elektrinou. Napájanie ako posledné obnovia v najviac poškodených reaktorových blokoch č. 3 a 4. Pred spustením chladiacich a ďalších systémov však musia najskôr preskúmať, nakoľko sú poškodené.

WHO považuje kontamináciu potravín za vážnu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dnes uviedla, že zistenie radiácie v potravinách v Japonsku po poškodení jadrovej elektrárne pri zemetrasení je vážnejším problémom, než spočiatku predpokladala.

"Celkom jasne je to vážna situácie," povedal zástupca regionálneho úradu WHO pre západné Tichomorie Peter Cordingley pre tlačovú agentúru Reuters. "Je to oveľa vážnejšie než v prvých dňoch, keď sme si mysleli, že takýto problém môže byť obmedzený na 20 až 30 kilometrov." Prípady kontaminovanej zeleniny, mlieka či vody vyvolávajú znepokojenie v regióne napriek ubezpečeniam japonských úradov, že úrovne radiácie nie sú nebezpečné.

Japonská vláda zakázala predaj surového mlieka z prefektúry Fukušima a špenátu z neďalekej oblasti. Uviedla tiež, že ďalšie obmedzenia týkajúce sa potravín môžu byť oznámené neskôr v priebehu dňa. WHO nemá informácie o tom, že by sa kontaminované potraviny z prefektúry Fukušima, kde sa nachádza poškodená jadrová elektráreň Fukušima-I, dostali do iných krajín, uviedol Cordingley. Podľa jeho slov sa však dá predpokladať, že niektoré kontaminované potraviny sa dostali zo zamorenej zóny.

Cordingley dodal, že experti WHO sa snažia získať lepší prehľad o situácii, momentálne je však ťažké určiť, či rádioaktívne častice nájdené v niektorých potravinách v Japonsku pochádzajú z elektrárne Fukušima-I.

Obyvatelia dediny pri elektrárni nemajú piť z vodovodu

Neďaleko poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima-I objavili v pitnej vode výrazne zvýšené hodnoty rádioaktívneho jódu. Japonská vláda preto vyzvala obyvateľov dediny Iitate, aby nepili vodu z vodovodu. Tlačová agentúra Kjódo s odvolaním sa na ministerstvo zdravotníctva informovala, že vo vode v Iitate namerali rádioaktívny jód v množstve viac než trojnásobne prekračujúcom hraničnú hodnotu. Dedina leží v 30-kilometrovej bezpečnostnej zóne okolo elektrárne.

Elektráreň vraj zrejme odstavia

Odstavenie reaktorov elektrárne Fukušima-I by mohlo trvať desať rokov, informovali dnes japonské noviny Asahi Šimbun s odvolaním sa na experta prevádzkujúcej spoločnosti Tepco.

Vzhľadom na rádioaktívne žiarenie je veľmi pravdepodobné, že poškodené palivové články v reaktoroch v blokoch č. 1, 2 a 3 nebudú môcť odmontovať, uviedol informátor. Na blokoch 5 a 6 naproti tomu nevznikli veľké škody a mohli by ich teoreticky znova uviesť do prevádzky. "Vzhľadom na postoje obyvateľov okolia by však bolo ťažké prevádzku obnoviť. Odstavenie všetkých šiestich reaktorov je preto neodvratné," citovali noviny pracovníka Tepco.

Hovorca japonskej vlády Jukio Edano v nedeľu označil obnovenie prevádzky havarovanej elektrárne za takmer nemožné. Podľa dnešnej správy okrem toho starosta mesta Korijama, ležiaceho západne od elektrárne, požiadal ministra hospodárstva Banriho Kaiedu, aby nedovolil ďalšiu prevádzku elektrárne Fukušima-I.

Obnova Japonska potrvá päť rokov

Japonsko sa podľa Svetovej banky (SB) bude z ničivého zemetrasenia a cunami spamätávať 5 rokov. Banka odhaduje, že výška škôd dosiahne 123 až 235 miliárd USD (87 až 166 miliárd eur). Následky, ktoré bude mať únik radiácie z jadrovej elektrárne Fukušima-I na Japonsko a celý región, sa zatiaľ nedajú odhadnúť, uviedla SB vo svojej prognóze týkajúcej a vývoja ekonomiky vo východoázijskom a pacifickom regióne.

Japonská ekonomika by sa mala zo samotných následkov zemetrasenia a cunami po krátkom poklese rýchlo spamätať, tvrdí SB. Podľa banky to ukazujú skúsenosti po zemetrasení, ktoré v roku 1995 zasiahlo Kóbe. Vtedy dosiahli škody okolo 100 miliárd USD.

Japonsku bude obnova trvať približne 5 rokov, odhaduje SB. Zemetrasenie podľa nej znížilo tohtoročný rast japonskej ekonomiky o 0,5 percenta. Spomalenie sa týka prvého polroku, tempo rastu ekonomiky by sa malo v druhej polovici roka zrýchliť.

Zemetrasenie prerušilo produkčné reťazce v automobilovom a elektronickom priemysle. "Škody na domoch a infraštruktúre sú bezprecedentné," píše sa v správe SB. "Rekonštrukcia, ktorá môže trvať až päť rokov, zrýchli rast v nasledujúcich kvartáloch."

Následky pocíti aj celá východná Ázia. Ešte je príliš skoro na odhady týkajúce sa ich rozsahu, ale SB predpokladá, že negatívne vplyvy budú len krátkodobé. Najväčší dosah bude v oblasti financií a obchodu. Ďalším problémom môže byť nedostatok komponentov, a to predovšetkým v automobilovom a elektronickom priemysle.

Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že približne pätina dlhodobých záväzkov vo východnej Ázii je denominovaná v jenoch. V Číne je to len osem percent, ale v Thajsku až 60 percent. Preto môže posilnenie japonskej meny predražiť obsluhu dlhov denominovaných v jenoch. Podľa SB jednopercentný rast japonskej meny znamená zdraženie ročnej obsluhy záväzkov regiónu denominovaných v jenoch o 250 miliónov USD.

Rozvíjajúce sa ázijské krajiny však budú naďalej rásť pomerne svižne. Tempo rastu ekonomiky regiónu by malo v tomto roku dosiahnuť 8,2 percenta a na budúci 7,9 percenta.

Ilustračné foto na titulke - TASR / AP