Takto zametá problém pod koberec už pár rokov, a tým prispieva k zlacneniu elektriny. Stalo sa však, že neporiadok spod koberca sa začal sypať von a na ďalší už nebolo miesto. Deficit obnoviteľných zdrojov narástol až príliš a hrozilo zdraženie elektriny.
Spotrebiteľov od zvýšenia cien napokon zachráni jeden nenápadný paragraf v zákone. Zelení investori, ktorí si ho nevšimli, prídu na rok o podporu.
Prieskum: Zoberte solárnikom
Títo podnikatelia si môžu byť istí, že mnohí im takýto osud doprajú. Vyplýva to z prieskumu TREND Barometer. Z respondentov, ktorí vyslovili svoj názor, si až polovica myslí, že stúpajúce náklady na zelené elektrárne by mali prišiť na tričko ich majiteľom.
Podnikateľov, ktorí vlastnia slnečné či bioplynové elektrárne, majú v zuboch najmä výrobné podniky. Tie si sťažujú, že platia za elektrinu priveľa - viac, ako ich konkurenti v zahraničí. A že ich to môže pripraviť o zákazníkov. Aktuálne je pre krízu elektriny na burze habadej a je čoraz lacnejšia.
Na druhej strane pribúda drahších obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa skladajú odberatelia. Výsledkom týchto dvoch trendov je mierny pokles cien. Podľa Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, sa priemerná cena elektriny, ktorú platia slovenské domácnosti, znížila zo 140 eur za megawatthodinu v roku 2012 na 122 eur v roku 2014. Keby však nebolo zelených dotácií, zlacnela by viac.
Pomohol Holjenčík
Aj za to málo vďačia konzumenti regulačnému úradu, ktorý sa na náklady zelených elektrární pozerá cez ružové okuliare. Spravidla odhadne menší nárast OZE, ako neskôr skutočne nastane. „Úrad nepodhodnocuje zámerne odhad kvôli nárastu cien elektriny, úrad pracuje len s faktami, ktoré mu doručia prevádzkovatelia distribučných sústav a s faktami, ktoré nadobudol z vlastnej činnosti,“ povedal hovorca ÚRSO Miroslav Lupták, podľa ktorého k veľkým rozdielom nedochádza.
Iné diskrétne hovoria firmy, ktoré zabezpečujú distribúciu elektriny. Podľa jednej z nich visí vo vzduchu ZSE distribúcii, SSE-D a Východoslovenskej distribučnej súhrnne zhruba 100 miliónov eur. Toľko mali distribučky vynaložiť na podporu zelených elektrární v roku 2013 zo svojho. Podľa pravidiel, ktoré dodržiava aj ÚRSO, by sa týchto 100 miliónov eur malo pretaviť do cien roku 2015. Malo by ísť o približne päť eur na každej megawatthodine.
M. Lupták takýto veľký deficit spochybňuje, no odhad úradu neposkytol. ÚRSO pravdepodobne so zvýšením takzvanej tarify za prevádzkovanie systému o nové zdroje nepočíta aj napriek tomu, čo hovoria distribučky.
Jozef Holjenčík Zdroj: SITA
Finta na solárnikov
Vyzerá to tak, že vidí východisko v jednej legislatívnej zmene, ktorá dočasne vyradí časť zelených elektrární z hry. Od januára 2014 platí novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zavádza možnosť odobrať podporu, ak si jej prijímateľ nesplní svoje povinnosti voči ÚRSO alebo distribučným spoločnostiam. ÚRSO v pondelok 8. decembra na svojej stránke zverejnilo oznam, koho sa odobratie podpory od budúceho roka môže týkať. Ide o podnikateľov, ktorí do 15. augusta 2014 neposkytli ÚRSO a distribučnej spoločnosti informácie o elektrine, ktorú už vyrobili a plánujú vyrobiť. Ide aj o podnikateľov, ktorí do 15. apríla nevrátili podporu, ktorú podľa pravidiel vrátiť mali.
Novelu pripravilo ministerstvo hospodárstva (MH SR) „aby sa dosiahlo plnenie povinnosti výrobcov elektriny z OZE na účely presnejšieho stanovenia nákladov vyplývajúcich z tejto podpory,“ vysvetlil rezort vo svojom stanovisku.
Na pleciach distribučiek
Obe nové povinnosti už investori mali aj predtým ale nemuseli ich brať vážne. Zastupujúci riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Pavel Šimon hovorí, že distribučky tieto informácie v minulosti nevyžadovali. Práve naopak, zeleným elektrárňam podľa neho vraveli, že o ne nestoja. Aj preto podľa neho novú legislatívu viacerí podcenili. P. Šimon si myslí, že vypnutie previnilcov nie je pre distribučné podniky povinnosť, ale iba možnosť. ÚRSO však vo svojom stanovisku jasne píše, že si nárok na podporu „nemôžu uplatniť“. Distribučky preto pôjdu do rizika, že ak niekto pochybil a oni ho nepotrestajú, ÚRSO im tento náklad neuzná.
ÚRSO túto nemilú kompetenciu delegoval na distribučky. Tie tak budú pod mocným tlakom zasiahnutých podnikateľov. Nepríjemní budú najmä tí silnejší s dobrými konexiami. Tak, ako si vedeli cez kamarátov politikov vybaviť podporu, budú si chcieť vybaviť aj jej udržanie. Všetky tri distribučné spoločnosti TRENDU odpísali, že v tomto čase preverujú korešpondenciu s prijímateľmi podpory, a oficiálny odhad ešte nemajú.
Je dosť možné, že cieľom zavedenia sankcií bolo práve obrať zelených investorov o podporu a zabezpečiť tak priemyselníkom a voličom nižšie ceny. Nové administratívne povinnosti síce môžu byť pre ÚRSO dôležité, no pre investorov predstavujú ľahko zdolateľnú prekážku. Keďže ju nesplnili, a keďže sa tým pripravili o desiatky až stovky miliónov eur, je jasné, že ich nová sankcia zaskočila. A zdá sa, že to bolo cieľom.
Aj preto, že pre vládny Smer-SD sú ceny energií jednou z najdôležitejších tém. ÚRSO a MH SR tvrdia, že vyradenie zelených elektrární nebol ich plán. Nič iné im ale ani nezostáva. Priznanie, že menili legislatívu, aby obrali firmy o biznis, by im v prípadných súdnych sporoch v ničom nepomohlo. P. Šimon pripustil, že sa obrátia na Ústavný súd SR.
Za jedného z patrónov slnečných elektrární je považovaný veľkopodnikateľ Jozef Brhel. Jeho hovorca Juraj Puchý povedal, že si nie sú vedomí toho, že by porušili zákon. Na otázku, či prídu o podporu, neodpovedal ani áno, ani nie.
Elektrina, elektrické vedenie Zdroj: flickr.com/Nick Page
Idú voľby, elektrina nezdražie
Pre koncové ceny elektriny je vyradenie zelených elektrární iba dočasným riešením. Výrobcovia sa otrasú, poučia, chyby odstránia a v roku 2016 budú chcieť opäť zarábať. Ich elektrárne bývajú zaťažené splátkami úverov, na ktoré podporu potrebujú. Lenže v roku 2016 budú aj parlamentné voľby. Pre Smer-SD bude o to dôležitejšie, aby energie nezdraželi.
Cena elektriny pozostáva z viacerých položiek, z ktorých najdôležitejšia je jej výroba, distribúcia a podpora obnoviteľných zdrojov. Výrobcovia predávajú svoju elektrinu na burze. Tam teda veľký priestor na zníženie ceny nie je.
ÚRSO však vymyslel a zaviedol jednu fintu – takzvaný G-komponent. Ide o poplatok, ktorým výrobcovia elektriny spolufinancujú distribúciu a prenos. Týka sa to najmä Slovenských elektrární, ale aj ostatných menších producentov, vrátane obnoviteľných zdrojov. Všetci tí sa musia mať na pozore najviac. Jedným z riešení, ako zaplátať dieru v obnoviteľných zdrojoch, je, že sa G-komponent zvýši.
Druhým je silnejší tlak na distribučné podniky. ÚRSO už dnes tlačí, aby znižovali svoje náklady. Pri obnoviteľných zdrojoch môže popri zvýšení G-komponentu vymyslieť administratívnu fintu podobnú tej poslednej. Pri Slovenských elektrárňach zase to, že ich majoritný akcionár taliansky Enel ich chce predať. Štát ako minoritný vlastník si môže v rámci rokovaní o predaji vymôcť ústupky, ktoré povedú k poklesu cien.
Potom sú tu ešte menšie položky, medzi ktoré patria platby štátnym firmám Slovenská elektrizačná prenosová sústava a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. Na druhej strane existuje riziko nárastu cien na energetických burzách. Tie sú totiž na historických minimách. To predstavuje pre slovenských energetikov dodatočnú hrozbu. Časť ceny elektriny, ktorá pokrýva ich náklady, dostane pod ešte väčší tlak. Pre spotrebiteľov je zase kombinácia predvolebného roku a J. Holjenčíka v pozícii šéfa regulačného úradu dobrým signálom, že elektrina opäť nezdražie, aj keď by mohla.
